To, či budú súdiť aj naďalej, je dnes v rukách Súdnej rady a prezidenta, ktorý ich na jej odporúčanie odvoláva. Stanovením presného veku by boli pravidlá rovnaké pre všetkých. Odborníci by takéto riešenie privítali, niektorí sudcovia sú proti a hovoria o porušení ich práva na verejnú funkciu.
Podľa platnej ústavy prezident môže, ale aj nemusí odvolať z funkcie sudcov nad 65 rokov. Doteraz tak hlavy štátu aj postupovali. Niektoré návrhy, ktoré im predložila Súdna rada, ležali v prezidentskej kancelárii roky. Iní sudcovia sa na takéto zoznamy ani nedostali. Do penzie tak odišla iba časť. Pritom aj pre sudcov platí, že môžu odísť do dôchodku už ako 62-roční. Ak tak neurobia a zostanú pracovať, k platu dostávajú súčasne aj starobný dôchodok. Takýchto sudcov je v súčasnosti 195.
Penzia sudcu, ak robil viac ako 40 rokov, je trikrát vyššia ako priemerný dôchodok 400 eur. Stovkám sudcov tak vypláca štát vyše 4-tisíc eur mesačne.
Prezident Andrej Kiska prišiel pred pár dňami s návrhom, aby v ústave boli jasné pravidlá pre vek, do ktorého sudcovia nižších súdov a Najvyššieho súdu môžu vykonávať svoju profesiu. Na ústavných sudcov by sa to však vzťahovať nemalo.
Keďže hlava štátu nemá zákonodarnú iniciatívu, požiadala o zmenu ústavy listom poslancov parlamentu. Navrhuje, aby sudcovia na okresných a krajských súdoch, ktorí dosiahli vek 67 rokov, automaticky skončili vo funkcii. Pre sudcov na Najvyššom súde by platil vek na odchod 70 rokov. „Takéto vekové limity sú aj v iných štátoch Európskej únie,“ priblížil poradca prezidenta a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák. Podľa neho návrh sa týka iba sudcov, ktorí sú hlavou štátu vymenovaní do funkcie bez časového obmedzenia. Upozornil, že vekovú hranicu majú upravenú aj medzinárodné súdy. Napríklad na Európskom súde pre ľudské práva je hranica 74 rokov, na Súdnom dvore nie je žiadny limit, slúžia tam aj 75 roční. Podobne je to aj v Českej republike či Holandsku, kde je vek odchodu do dôchodku 70 rokov.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini si vie predstaviť v ústave obmedzenie veku sudcov. Ako povedal, s prezidentom o tom hovorili. „Bolo by logické, aby prezident nemal vo svojej kompetencii rozhodovať, či odvolá, alebo neodvolá sudcu po dosiahnutí veku. Sám prezident by sa rád takejto kompetencie vzdal,“ povedal šéf Národnej rady. Podľa neho sa to však nemôže udiať hneď, lebo súdy by nezvládli okamžitý odchod sudcov, ktorí majú viac ako 65 rokov. Pellegrini predpokladá, že diskutovať sa bude zrejme aj o tom, aký vek by to mal byť, či 65 rokov, alebo viac. Myslí si, že takáto úprava nebude prijatá do konca volebného obdobia. „Ak bude politická vôľa, ja ako rezortný minister budem za,“ povedal k presnému stanoveniu veku odchodu do dôchodku u sudcov minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Rovnako člen Súdnej rady, sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo si myslí, že automaticky by sa odchod do penzie mal určiť zákonom. „Aby to nebolo ponechané na rozhodovaní Súdnej rady či prezidenta,“ pripomenul. Ak budú sudcovia vedieť, kedy končia, bude to podľa neho pre nich znamenať vyššiu mieru istoty.
Advokátka spolupracujúca s Via¤Iuris Zuzana Čaputová zdôrazňuje, že určenie penzijného veku by malo zabránilo potenciálnym zásahom do nezávislosti sudcu. „Keďže v súčasnosti sudca po dosiahnutí veku 65 rokov je kedykoľvek odvolateľný,“ upozornila advokátka.
Odvolávanie sudcov by mohol sťažiť Ústavný súd. Na ten sa obrátila jedna zo sudkýň, ktorú pre vek odvolal Kiskov predchodca Ivan Gašparovič. Ústavný súd jej podanie v apríli prijal. Bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu bola na zozname 15 sudcov, ktorých v októbri 2012 navrhla Súdna rada prezidentovi na odvolanie. Gašparovič z tohto zoznamu odvolal len sedem sudcov, aj to až po dvoch rokoch. Sudkyňa sa na Ústavnom súde sťažuje, že v jej prípade bolo porušené právo na volené a iné verejné funkcie.
Pevne stanovený vek odchodu do penzie majú z právnických povolaní u nás notári. Tí končia ku koncu roka, v ktorom dosiahnu 67 rokov.