Štát chce posilniť kontrolné ucho nad odpočúvaním

Skončia sa škandály s neoprávneným odpočúvaním? V každom prípade by ich mohlo ubudnúť. Má sa totiž sprísniť dohľad nad odpočúvaním. Špeciálna komisia, ktorú bude voliť parlament, dostane do rúk oprávnenie kontrolovať legálnosť takéhoto vstupu do súkromia. Či pôjde o účinný nástroj ochrany ľudí pred prípadnými neoprávnenými odpočúvaniami, podľa odborníkov ukáže až budúcnosť. Myslia si však, že ide o krok vpred.

, 07.09.2015 13:00
odpočúvanie Foto:
Odpočúvanie je mocnou zbraňou a dôležitým zdrojom informácií prakticky na celom svete.
debata (8)

V novele zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním sa počíta so zriadením komisie na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov (ITP). Budú v nej traja poslanci z vládnych strán a traja z opozičných strán. Ďalší dvaja členovia komisie budú odborníci z radov bývalých sudcov, prokurátorov, policajtov či príslušníkov spravodajskej služby. Podmienkou je, aby získali previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné a mali aspoň 40 rokov. Na čele komisie má byť nominant opozície.

Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý novelu predložil, je presvedčený, že súkromie občanov bude po jej schválení chránené lepšie. „Určite, ak vychádzame z faktu, že vládni a opoziční poslanci majú šancu podrobne zmonitorovať, či nie sú nelegálne odpočúvania. Budú mať aj prístup k databáze žiadostí o odpočúvanie a rozhodne je to posun ďalej,“ povedal minister. Otázkou je, či v komisii nemali byť len nezávislé osobnosti mimo politickej sféry.

Nezaradený poslanec Martin Fedor povedal, že navrhnutý model podporuje. Vytvorenie komisie len z odborníkov by mohol byť podľa neho problém. „Na prepolitizovanom Slovensku ťažko ukázať na jedného nezávislého odborníka. Preto sa mi to zdá byť dobrá kombinácia,“ mienil Fedor.

Podľa advokáta Ondreja Mularčíka každá nezávislá kontrola môže pomôcť, ale ako bude reálne fungovať, sa zatiaľ nedá povedať. „Domnievam sa však, že odpočúvania je príliš veľa, ale to je asi trend na celom svete,“ poznamenal.

Takýto zásah do súkromia môže využívať Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Finančná správa. Kontrolu odpočúvaní komisia vykoná raz ročne alebo na základe podnetu občana SR, ak sa domnieva, že ho odpočúvajú. Ako sa to však človek dozvie? Na to zákon odpoveď nedáva. Advokát Mularčík sa preto spýtal, ako sa dá niečo napraviť, keď sa nikto nič nedozvie. „Občan by sa mal dozvedieť, že bol neoprávnene odpočúvaný a tie odpočúvania by sa mali zlikvidovať,“ poznamenal advokát.

Poslanec Fedor uviedol, že v parlamente mieni prísť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by umožnil informovať obyvateľa Slovenska, že sa voči nemu neopodstatnene použili ITP prostriedky. Podľa ministra Kaliňáka novela zákona ešte môže prejsť v parlamente úpravami. „Netvrdím, že je to definitívny návrh,“ podotkol.

Členovia komisie dostanú oprávnenie na prístup do evidencie o odpočúvaní. Budú teda vidieť žiadosť o ten úkon, že s ňou súhlasil súd, pozrú si informáciu o ukončení odpočúvania a zápisnicu o zničení jeho záznamu. Novelu zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním už schválila vláda, ešte s ňou však musí súhlasiť Národná rada. Účinnosť nadobudne od 1. januára 2016.

Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť sa aj doteraz venoval kontrole odpočúvania. Zväčšia však išlo len o prerokovanie formálnej správy o nasadzovaní prostriedkov ITP. Podľa materiálu, ktorému sa venovalo aj plénum parlamentu, vlani štátne orgány požiadali o vydanie súhlasu na použitie ITP 1 852-krát, súdy však 124 žiadostí odmietli. Najčastejšie o odpočúvanie žiadala polícia. Až 1 290 ich žiadostiam súdy vyhoveli, 94 zamietli. SIS predložila 256 žiadostí, z toho 13 sudca odmietol.

Kauzy s odpočúvaním sa diali počas celej ponovembrovej histórie Slovenskej republiky. V správe riaditeľa SIS Vladimíra Mitra z roku 1999 o činnosti tajnej služby z čias vlády Vladimíra Mečiara sa hovorí o rozsiahlom zneužívaní nasadzovania ITP proti politikom, novinárom, podnikateľom, kňazom a občanom, ktorí mali kritický vzťah k vláde. V žiadostiach o odpočúvanie sa často uvádzali vymyslené dôvody. Škandály s takýmito zásahmi do súkromia pokračovali aj počas pôsobenia ďalších vlád. V roku 2002 bol napríklad odpočúvaný vtedajší šéf ANO Pavol Rusko a redaktor denníka Sme. V roku 2006 podal šéf HZDS Vladimír Mečiar trestné oznámenie v súvislosti s odpočúvaním straníckych centrál tajnou službou. Vojenská prokuratúra však jeho oznámenie neskôr odmietla. V roku 2011 sa prevalil škandál s odpočúvaním novinárov Pravdy a ďalších takmer dvoch desiatok civilistov Vojenským obranným spravodajstvom.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #odpočúvanie #špeciálna komisia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy