Dokumentačné stredisko: Pozrime sa, čo vedie spoločnosť k holokaustu

Už v stredu si pripomenieme Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, 9. septembra uplynie 74 rokov odvtedy, keď vedenie vtedajšieho slovenského štátu vydalo Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. DSH upozornilo na fakt, že pripomínanie tohto dňa sa sústreďuje na obete. Podľa odborníkov je dôležité pozrieť sa na stav spoločnosti, ktorý k holokaustu viedol a v dnešných časoch smeruje k tolerovaniu rasovej neznášanlivosti.

Práve pri tejto príležitosti je podľa strediska potrebné otvorene hovoriť o činoch našich starých a prastarých rodičov, o ich pozitívnej alebo negatívnej úlohe počas holokaustu na Slovensku.

Podľa etnológa a štatutára DSH Petra Salnera je dobré, že si slovenská spoločnosť môže urobiť obraz o tom, že aj vo veľmi zlých podmienkach, pod hrozbou prísnych trestov a často aj napriek ohrozeniu života, sa našli ľudia, ktorých svedomie bolo silnejšie ako strach alebo iné negatívne veci.

Na Slovensku je viac ako 500 ľudí, ktorí dostali ocenenie Spravodliví medzi národmi za pomoc pri záchrane Židov pred holokaustom. „Sú to ľudia, ktorých sa podarilo vypátrať, našli sa svedectvá, že zachraňovali Židov. Ale ľudí, ktorí pomáhali, bolo podstatne viac. Rovnako ako na druhej strane bolo dosť ľudí, ktorí škodili,“ povedal Salner. „V slovenskej spoločnosti bolo mnoho ľudí, ktorí sa na deportáciu Židov pozerali ľahostajne alebo dokonca s potešením, či už v tom videli možnosť ako získať majetky až po menšie motívy. Myslím si, že podobná nálada je aj teraz. Časť ľudí si uvedomuje potrebu pomáhať a časť vidí iba potenciálne negatívne dosahy,“ dodal.

Kompletizujú zoznam obetí

DSH štyri roky pracuje na projekte s názvom Menný zoznam obetí. „Je to jeden z najväčších projektov strediska. Jeho cieľom je vytvorenie čo najúplnejšieho zoznamu obetí holokaustu z územia Slovenska v jeho dnešných hraniciach,“ povedal odborný pracovník DSH Ján Hlavinka.

„V prípade projektu ide o územie Slovenska v dnešnej podobe, čo v sebe zahŕňa slovenský i maďarský príbeh holokaustu,“ vysvetlil. Dáta z územia bývalého slovenského štátu stredisko už má, údaje o území, ktoré patrilo Maďarsku, zatiaľ nie.

„Sme vo fáze, keď sa zaoberáme precizovaním veľmi rozsiahlej elektronickej databázy, kde máme záznamy z viacerých dobových prameňov – ide o Súpis Židov z roku 1942, ďalej zachované transportné zoznamy z prvej vlny deportácie z roku 1942, Súpis Židov z rokov 1943 a 1944, tzv. Knihy mŕtvych z táborov Majdanek a Osvienčim,“ vysvetlil Hlavinka.

Na území vojnovej Slovenskej republiky (1939–1945) žilo pôvodne asi 90-tisíc Židov a spojením údajov z uvedených zdrojov vznikla databáza so 133-tisíc záznamami. „Prvou úlohou tak bolo spájanie súvisiacich záznamov k jednotlivým osobám a vylúčenie duplicít,“ priblížil Hlavinka. Podľa neho ide napr. o rôzne prepisy mien. Pri mene Weiss existuje niekoľko spôsobov zápisu.

Ako ho doplnila riaditeľka strediska Monika Vrzgulová, do databázy vkladajú v súčasnosti i údaje o preživších. „Ide o časovo náročný proces. Záznamy o obetiach sú radené abecedne a vkladanie údajov o preživších je momentálne pri písmene G,“ vysvetlila.

Výsledkom bude zoznam obetí holokaustu s podrobnosťami o ich prenasledovaní. Teda doposiaľ najpresnejšia databáza všetkých Židov z vojnového slovenského štátu, v ktorej bude vyznačených približne 70-tisíc obetí.

V budúcnosti stredisko plánuje rozšíriť databázu aj o údaje o obetiach z tých častí Slovenska, ktoré po novembri 1938 pripadli Maďarsku. Primárnym zámerom strediska bolo zverejniť databázu obetí holokaustu na webovej stránke. Platný zákon o ochrane osobných údajov to však neumožňuje.

Keď rozprávajú pamätníci

DSH od roku 2011 spolupracuje na medzinárodnom výskume formou orálnej histórie Zločiny proti ľudskosti na civilnom obyvateľstve počas 2. svetovej vojny. „Výskum spočíva v nakrúcaní rozhovorov s nežidovskými pamätníkmi, resp. očitými svedkami situácií, ktoré by sa dali nazvať ako realizácia protižidovských nariadení počas druhej svetovej vojny. Doteraz sme nakrútili viac ako 80 rozhovorov,“ priblížila riaditeľka DSH.

Desať rokov dôležitej práce

Stredisko si tento rok pripomína desať rokov existencie. Od svojho vzniku usporiadalo tri medzinárodné konferencie, vydalo vedeckú monografiu o deťoch v holokauste na Slovensku Deti holokaustu a o seredskom tábore. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa podieľa na významnom objave časti rukou písanej evidencie väzňov seredského tábora s názvom Pracovný a koncentračný tábor v Seredi 1941–1945.

Medzi významné aktivity patrí spolupráca s ministerstvom školstva. „Sedem rokov (2006 – 2012) sme pracovali na systematickom trojstupňovom vzdelávaní pre učiteľov. V čase, keď ešte nemali oporu v učebniciach a myslím si, že ju nemajú doteraz. Snažili sme sa vydávať metodické materiály, praktické podklady. Učili sme ich, ako učiť o holokauste na základných a stredných školách,“ priblížila Vrzgulová.

V súčasnosti DSH spolupracuje so Židovským komunitným múzeom pri Židovskej náboženskej obci Bratislava na vzdelávacom projekte pre stredné školy – Židovské kultúrne dedičstvo a na projekte Engerau: zabudnutý príbeh Petržalky.