Slovensko by malo prijať až 2 800 utečencov, tlak na kvóty sa zvyšuje

Tlak na prijatie väčšieho počtu ľudí sa však po tom, čo cez víkend Rakúsko a Nemecko prijali tisíce ľudí z Maďarska, zvyšuje. Slovensko bude možno s Českou republikou, Maďarskom a niektorými pobaltskými štátmi patriť k čoraz menšej časti štátov EÚ, ktoré kvóty na prerozdelenie utečencov blokujú.

Únia predstaví plán, ako prevziať viac utečencov. Podľa neoficiálnych informácií ho zajtra oznámi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Malo by ísť o prerozdelenie 160-tisíc utečencov z Talianska, Grécka a Maďarska. Ešte v júni Európska komisia požadovala premiestenie iba 40-tisíc ľudí. Povinné kvóty sa však vtedy stretli s nesúhlasom najmä východoeurópskych štátov, ale aj Španielska. Túto pozíciu potvrdili krajiny visegrádskej štvorky na summite minulý piatok.

„Aj naďalej nesúhlasíme so zavedením povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva vnútra. To zároveň potvrdilo, že záchytný tábor v Humennom a pobytové tábory v Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi ani zďaleka nie sú naplnené. Celkovo majú kapacitu 800 ľudí, ubytovaných je v nich 43 ľudí.

Podľa neoficiálneho prepočtu zvyčajne dobre informovaného denníka Financial Times by Slovensku malo pripadnúť 2 800 utečencov z celkového poštu 160-tisíc. V júni odmietnutý návrh hovoril o 785. Viaceré zdroje z prostredia Európskej komisie Pravde potvrdili, že o presných číslach sa ešte rokuje.

"Tieto návrhy ešte nemajú konečnú podobu, eurokomisia na nich stále pracuje,“ uviedol diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Je možné, že Juncker v zajtrajšom prejave v Európskom parlamente povie len celkový počet utečencov, ktorých by mali prerozdeliť. Poľská premiérka Ewa Kopaczová v pondelok oznámila, že Varšava ich prichýli dvetisíc. Francúzi zase 24-tisíc.

Predseda britskej vlády David Cameron vyhlásil, že jeho krajina v najbližších piatich rokoch presídli 20-tisíc ľudí z utečeneckých táborov mimo Európskej únie. Londýn je však v pozícii, že má výnimku, takže sa na prerozdeľovaní utečencov nemusí podieľať. Okrem premiestenia migrantov sa musia krajiny dohodnúť, ako naložia s tým, čo si už schválili. Ide o presídlenie 20-tisíc utečencov, ktorí potrebujú ochranu a sú mimo hraníc EÚ.

Podľa analytičky Zuzany Gábrižovej to, že čísla sa zvyšujú, ukazuje, že v súčasnej situácii je vzájomná pomoc vnútri EÚ nevyhnutná. „Ukazuje to, že hlavní hráči, európske inštitúcie si uvedomujú závažnosť situácie a sú presvedčené o tom, že toto opatrenie – teda zdieľanie bremena medzi členskými štátmi síce nerieši jadro problému, ale v súčasnej situácii je jednoducho nevyhnutné,“ hovorí Gábrižová.

O pláne komisie budú v pondelok rokovať na mimoriadnom zasadnutí ministri vnútra. Gábrižová si zatiaľ netrúfa odhadnúť, ako sa toto rokovanie skončí, predpokladá však, že dohodu o predbežne navrhovaných kvótach sa nepodarí dosiahnuť. „Ale o čísla v princípe nejde. Ide o to, aby krajiny naozaj zvýšili svoju ochotu prijať a spracovať žiadosti väčšieho množstva žiadateľov. Či to bude 500, 600, 700, to je druhoradé. Ide o to, aby sa reagovalo na tú potrebu, keďže tí ľudia tu reálne sú,“ hovorí Gábrižová.

Podľa nej je zároveň jednoznačne v možnostiach Slovenska prijať viac žiadateľov, ako ponúklo. „A je to aj v našom záujme. Určite nie je v záujme Slovenska, aby sa únia v takej exponovanej situácii nedokázala zhodnúť na spoločnom postupe. Nemôžeme sa tváriť, že to nie je náš problém, keďže vďaka Schengenu je južná hranica EÚ aj našou hranicou, či sa nám to páči, alebo nie,“ zdôrazňuje Gábrižová.

Utečenci podľa nej nepredstavujú bezpečnostnú ani civilizačnú hrozbu, na ktorú by sa slovenská vláda mohla vyhovárať. „Navyše je v našom záujme, aby každá žiadosť bola riadne posúdená, a ak to Taliansko, Grécko a Maďarsko nedokážu pre prílev ľudí zabezpečiť, je v našom záujme, aby sa to urobilo tam, kde tie kapacity sú, a to je aj u nás,“ dodala.

Za prijatie utečencov sa včera vyslovil aj prezident Andrej Kiska. „Som presvedčený, že našu krajinu nemôže ohroziť prijatie ľudí, ktoré by predstavovalo niekoľko stotín promile našej populácie,“ vyhlásil. Dúfa, že na rokovaniach európskych lídrov sa podarí dosiahnuť dohodu. „Považujem za neudržateľné, aby sme z našej strany neboli pripravení a schopní porozumieť našim partnerom, ktorí dnes apelujú na európsku solidaritu všetkých krajín únie spoločne. Alebo že by sme ju neprejavili výraznejším spôsobom ako dosiaľ,“ dodal.

Fico výroky prezidenta odmietol hodnotiť. „Hlásim sa k záverom, ktoré sme dosiahli v piatok v Prahe. Nevidím dôvod komentovať čokoľvek a viete, keď nemáte za nič zodpovednosť, môžete mať všelijaké vyhlásenia,“ povedal Fico. Odmietol tiež špekulácie, že by sa na rokovaniach v Bruseli začali podmieňovať kvóty pre utečencov eurofondmi. „Nezmysly nekomentujem,“ doplnil Fico.

Poznámka: Británia, Dánsko a Írsko nemajú povinnosť zapojiť sa do systému kvót, pretože sa na ne vzťahuje výnimka. Íri však prejavili ochotu zobrať 600 migrantov. (Briti sú pripravení prichýliť 20-tisíc utečencov, ktorí sa nachádzajú za hranicami EÚ.) Zdroj: Denník Financial Times