„Môžem povedať, že pilotná prevádzka dokázala, že systém je životaschopný,“ vyhlásil šéf rezortu justície Tomáš Borec. Pozitívne ho zhodnotila ja odborníčka na trestné právo a členka pracovnej skupiny projektu zavedenia elektronického monitoringu Lucia Kurilovská.
Náramky spolu s GPS zariadením testovalo 220 ľudí päť týždňov. Bolo medzi nimi 156 odsúdených, ktorí sú trestaní za menej závažné činy, 23 študentov Akadémie policajného zboru a Paneurópskej vysokej školy, pracovníci ministerstva a ďalší dobrovoľníci. Okrem nich bolo potrebné zapojiť aj ďalších vyše 70 ľudí. Išlo napríklad o zamestnancov operačného strediska, ktorí vyhodnocovali a reagovali na jednotlivé „prešľapy“ testujúcich či pracovníkov väzníc.
Figuranti mali za úlohu vystaviť systém neočakávaným udalostiam. Takto sa snažila pracovná skupina zistiť, či monitorovacie zariadenia dokážu včas odhaliť všetky porušenia zákazov. Ide napríklad o nepovolené odopnutie náramkov či nedodržanie zákazu priblíženia sa. Počas testu sa však vyskytlo niekoľko chýb. Náramok sa nečakane odopol pri nohejbale, technika bola pre pracovníkov operačného strediska spočiatku zložitá, ale aj tá samotná nedokázala niekedy rozpoznať hlas. Zariadenie je však nastavené tak, aby podľa hlasu overilo, či náramky využíva osoba, ktorá si odpykáva svoj trest. „Tieto zistenia sme riešili počas pilotnej prevádzky,“ tvrdí Ján Oravík, projektový manažér procesu zavedenia náramkov. Náramky podľa neho testujúcim väčšinou nespôsobovali ťažkosti, no našli sa aj takí, ktorí si na ne ťažko zvykali. Tvrdili, že sa im s nimi doma zle pracovalo a boli pre nich málo flexibilné.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Od nového systému si ministerstvo spravodlivosti sľubuje vyšší počet alternatívnych trestov, najmä domáceho väzenia. Naša legislatíva síce od roku 2006 umožňuje ich ukladanie, ale sudcovia to takmer nevyužívajú. Podľa Boreca preto, že v praxi sa ťažko kontroluje, či odsúdení skutočne dodržujú svoje tresty. „Neexistuje spätná väzba kontroly. Museli by to pracovníci fyzicky kontrolovať a klopať každému na dvere,“ mieni Borec. V roku 2013 bolo na domáce väzenie odsúdených 21 ľudí a vlani 17.
„Práve elektronický monitoring by mal tento trend zvýšiť. Nebude zlyhávať kontrola, a teda príčina, prečo sa tento trest málo ukladal,“ dodala Kurilovská.
V praxi to bude vyzerať tak, že odsúdený si náramok upevní na nohe. K nemu dostane monitorovaciu stanicu, ktorá zabezpečí komunikáciu cez GPS s centrálnym systémom v budove rezortu spravodlivosti. Ten budú sledovať zamestnanci operačného strediska. Tak zistia, kde sa delikvent práve zdržiava a či neporušil niektorý zo zákazov sudcu. V prípade, že si bude chcieť odopnúť náramok alebo vypnúť monitorovacie zariadenie, informáciu okamžite dostanú operátori a musia ju preveriť. Systém bude okrem hlasovej identifikácie osôb vedieť podrobiť odsúdeného aj dychovej skúške.
Naostro budú väzni nosiť náramky od začiatku budúceho roka, keď začne platiť nový zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Rezort má k dispozícii 2¤000 zariadení, no to, koľko ich bude v skutočnosti potrebovať, závisí od sudcov. Ak sa zvýši ukladanie trestu domáceho väzenia, rezort spravodlivosti tvrdí, že bude schopné včas zadovážiť ďalšie zariadenia.
Projekt je financovaný z eurofondov v celkovej sume 22,04 milióna eur. Obdobný systém je dnes zavedený v Maďarsku a Rakúsku. Justícia by vďaka nemu mala ušetriť financie za pobyt osôb v celách. Jeden väzeň v kamennom väzení stojí štát 14 000 eur ročne, nový systém bude vyžadovať iba tretinové náklady. Náklady za prevádzkovanie nového systému si ministerstvo spravodlivosti a odsúdení podelia. Denne sa táto suma bude pohybovať vo výške troch eur. Polovicu uhradí rezort a druhú odsúdení.
Okrem úspory si ministerstvo spravodlivosti sľubuje od náramkov aj udržanie rodinných vzťahov. „Bude to mať pozitívny dosah na rodiny. Osoby nebudú odlúčené od detí či manželiek. Budú môcť pracovať a napríklad tak splácať svoje dlhy,“ ukončil Borec.