Problémy, na ktoré doteraz poukazovali niektorí pacienti s rakovinou lymfatických uzlín, potvrdil pacientsky prieskum občianskeho združenia Lymfoma. Reagovať naň by mali všetci kompetentní, od lekárov, cez zdravotné poisťovne až po ministerstvo zdravotníctva. Na Slovensku každoročne pribudne asi tisíc nových prípadov s touto diagnózou.
Rakovine lymfatických uzlín nemožno predchádzať prevenciou, úsilie lekárov by preto malo smerovať k tomu, aby ochorenie zistili čo najskôr. Včasná diagnostika je predpokladom úspešnej liečby. Mnohých vedia lekári vďaka včasnému záchytu aj úplne vyliečiť. Čas pacienti strácajú najmä čakaním na diagnostiku a na vhodné lieky. Prieskum občianskeho združenia ukázal, že väčšina pacientov (66,5 %) s rakovinou lymfatického systému si správnu diagnózu vypočula do dvoch mesiacov, desatina z nich (11 %) však na to čakala viac ako rok. Veľa času im ubralo práve čakanie na CT alebo MR vyšetrenie. Oveľa závažnejšie je zistenie, že až 42 percent pacientov pre zlú diagnostiku bolo liečených nesprávne.
„Pacienti s ochoreniami, ktoré postihujú kostnú dreň (leukémie) a lymfatické uzliny (lymfómy), sa na svojej ceste k liečbe musia vyrovnať s náročnými situáciami na viacerých frontoch. Čelia problémom v diagnostike a liečbe, informovanosti, psychickým ťažkostiam, problémom v zamestnaní a sociálnej oblasti,“ vymenovala prezidentka pacientskej organizácie OZ Lymfoma Slovensko Miroslava Fekiačová.
Cesta k diagnóze je podľa nej kľukatá. Dôvodom sú dlhé čakacie lehoty na diagnostické vyšetrenia na CT prístrojoch či prijatie u vhodného odborníka. Prieskum potvrdil, že až 42 % z pacientov bolo nesprávne diagnostikovaných, dostali nesprávne predpísané lieky, čiže neboli liečení dobre. Niekedy to trvalo rok aj dva roky. Polovica respondentov uviedla, že v dôsledku bludného kruhu vyšetrení zažili pocit straty sebavedomia, cítili sa ako hypochondri. Viac ako tretina sa vyjadrila, že už v čase pátrania po diagnóze sa u nich prejavili úzkostné alebo depresívne stavy.
Denník Pravda vo štvrtok oslovil z pozície pacienta osem CT pracovísk po celom Slovensku so žiadosťou o termín na vyšetrenie. V štátnych nemocniciach nám dávali čakacie lehoty jeden až tri mesiace. Iba jedna zo štyroch nemocníc našla voľný termín už o týždeň. Súkromné zariadenia ponúkali termíny do jedného mesiaca. Optimálne by sa mal pacient s podozrením na onkologickú diagnózu dostať na vyšetrenie do jedného týždňa.
Onkologička Veronika Ballová hovorí, že ona sama pomáha pacientom urýchliť či už diagnostiku, alebo operáciu. „Väčšinou zatelefonujem a poprosím, či by mohol pacient dostať skorší termín,“ dodala s tým, že takto nemusia fungovať všetci lekári. Podľa nej by malo byť samozrejmosťou, že je pacient pri takýchto diagnózach vyšetrený skôr.
Ballová pripomína, že určiť správnu diagnózu v takýchto prípadoch nie je vždy jednoduché, keďže lymfóm sa spočiatku môže prejavovať ako iné bežné ochorenia, napríklad bolesťami chrbta, krížov či teplotami. Pacienti často podstupujú sériu vyšetrení, kým sa ochorenie definitívne potvrdí. „Diagnóza sa stanovuje histologickým vyšetrením napadnutého tkaniva, biopsiou. Ani to však nie je jednoduché, keďže je potrebná dostatočne veľká vzorka tkaniva,“ vysvetlila Ballová s tým, že niekedy sa vyšetrenie opakuje viackrát.
Fekiačová upozorňuje, že okrem zdĺhavej diagnostiky, posledné roky vyskakuje nový problém, a to sťažený prístup k liekom. „Na Slovensku má úhradu z verejného zdravotného poistenia 31 liečiv z celkového počtu 72 registrovaných, čo predstavuje len 43 % liečiv,“ povedala. Pre pacientov je tiež komplikované dostať sa k moderným liekom. Požiadať o ich preplatenie musia poisťovne, a to ich stojí ďalší čas. „Lieky sú drahé a musí ich schváliť zdravotná poisťovňa, čo si vyžaduje množstvo dokumentácie. Už sa mi stalo, že liečbu poisťovňa neodsúhlasila,“ podotkla onkologička. V takom prípade sa to pacientovi hovorí veľmi komplikovane. „Nehovorí sa to ľahko, ale mojou úlohou je pacienta liečiť a v takých prípadoch musím hľadať iné možnosti,“ uzavrela lekárka.
Ako na tento prieskum zareagujú ministerstvo zdravotníctva a zdravotné poisťovne, zatiaľ nie je známe. Denníku Pravda sa včera ich reakciu získať nepodarilo. Sľúbili, že odpovedia dnes. Rakovina lymfatického systému najčastejšie vzniká v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, môže sa však rozvinúť aj v iných orgánoch. Na vznik ochorenia nemajú vplyv ani časté nádchy, prechladnutie, životný štýl, stravovacie návyky či dedičnosť. Postihuje celosvetovo asi milión ľudí. Nehľadí na vek, ochorejú mladí ľudia i deti – ide o tretie najčastejšie detské onkologické ochorenie. Lymfóm sa môže spočiatku prejavovať ako bežné ochorenie, napríklad chrípka či viróza. Príznaky však nezmiznú a nedajú sa vysvetliť žiadnym iným ochorením. Koľko ľudí trpí touto chorobou, nik neeviduje, štatistiky nemá ani Národné centrum zdravotníckych informácií.