Minister kultúry Marek Maďarič zrušil povolenie na trvalý vývoz busty pápeža Pavla V., ktoré francúzskemu obchodníkovi s umením Clémentovi Guenebeaudovi pred niekoľkými mesiacmi udelil jeho rezort. „V tejto chvíli beží lehota na vyjadrenie sa žiadateľa o povolenie. Tá vyprší koncom septembra,“ uviedol Maďarič na štvrtkovom zasadnutí parlamentného mediálneho výboru. Hneď ako bude zrušenie povolenia právoplatné, ministerskí právnici by mali preskúmať možnosti vrátenia busty späť na Slovensko. Podľa Maďariča o spoluprácu požiadajú aj externých znalcov.
Pri udeľovaní povolenia pritom pochybilo samotné ministerstvo, konkrétne komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva. Napriek tomu, že obchodník v žiadosti o vývoz upozorňoval, že môže ísť o originál Berniniho, zamestnankyňa ministerstva zmenila zápis na dielo podľa Berniniho. Pre kauzu z funkcií museli odísť štátna radkyňa aj generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva, vymenení boli aj všetci členovia komisie.
Maďarič upozornil, že busta Slovensku nikdy nepatrila. Bola súkromným majetkom, ktorý predajom prešiel od jedného súkromného majiteľa k druhému. Ak by ju chcel štát získať, musel by ju kúpiť.
Ak sa dá niečo napadnúť, tak iba to, či bola zmena vlastníctva v súlade so zákonom a či je právny úkon platný. Či nebol predávajúci pri stanovovaní ceny uvedený do omylu.Miroslav Budaj, advokát
„Ku kúpe busty zo strany Slovenskej republiky by mohlo prísť len v prípade, ak by sa ju vlastník rozhodol ponúknuť na predaj. Potom by však štát musel zvážiť niekoľko okolností, najmä to, s akou mierou istoty je možné preukázať, že ide o originál, čo aj dnes niektorí odborníci spochybňujú,“ konštatoval hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.
Šance slovenského ministerstva sťažuje fakt, že Guenebeaud spravil všetko oficiálne. Kúpil bustu cez aukčnú spoločnosť, o vývoz požiadal ministerstvo kultúry, ktoré mu naň dalo súhlas.
Kunsthistorik Richard Gregor upozorňuje, že si treba uvedomiť, kto stojí na druhej strane sporu. Getty je jedna z najvýznamnejších svetových organizácií v oblasti vizuálneho umenia. „Nielen v oblasti zbierky, ale aj v oblasti dokumentovania. Myslím, že určite sa budú brániť, akokoľvek by to bolo. Pretože bustu kúpili legálne, vychádzali z legálnych dokumentov,“ dodal.
Advokát mieni, že štát má v tomto prípade obmedzené možnosti. Jediné, čoho sa podľa neho dá chytiť, je kúpna zmluva. „Došlo k zmene vlastníctva. Ak sa dá niečo napadnúť, tak iba to, či bola zmena vlastníctva v súlade so zákonom a či je právny úkon platný. Či nebol predávajúci pri stanovovaní ceny uvedený do omylu,“ vysvetlil advokát Miroslav Budaj.
Optimisticky nevidí získanie diela ani dlhoročný obchodník s umením a znalec Jaroslav Krajňák. Predaj umenia je podľa neho obchod ako každý iný, východisko vidí vo vykúpení busty od Gettyho múzea. „Jediným riešením by bolo ponúknuť novým majiteľom vyššiu sumu, ako zaplatili. Ale nejaké páky na vrátenie legálneho obchodu v tomto demokratickom biznise neplatia,“ povedal obchodník Krajňák.
Dodal, že s podobným prípadom sa za dvadsaťpäť rokov ešte nestretol. „Teraz je už majiteľom múzeum. Ak by súhlasilo s predajom, určite bude chcieť vyššiu sumu, aby z toho mali nejaký zisk. Je to sila peňazí, ktorá by tu mohla hrať úlohu,“ doplnil.
Kunsthistorik Gregor poukazuje, že cenu busty už zvýšilo to, že je spojená s kauzou. Môže tak mať dokonca vyššiu hodnotu ako iné Berniniho diela.
Busta pápeža Pavla V. bola súčasťou pozostalosti slovenského výtvarníka a zberateľa umenia Ernesta Zmetáka. Na Slovensku bola považovaná za dielo neznámeho autora. Zmetákovi dediči jej predaj spolu s ďalšími predmetmi z pozostalosti zverili aukčnej spoločnosti. Spoločnosť predala bustu za 24-tisíc eur Clémentovi Guenebeaudovi. Suma bola nízka preto, lebo ju nepovažovali za originál. Guenebeaud mal na nej zarobiť až 30 miliónov eur, keď ju predal Gettyho múzeu v Los Angeles. To ju považuje za skutočné dielo slávneho talianskeho sochára, architekta a maliara Giana Lorenza Berniniho.