On hovorí o politickej objednávke, sudcovia z Najvyššieho súdu o prinavrátení dôvery nielen kolégiu, ale aj celej justícii. Doteraz žiadny z predchádzajúcich troch predsedov Trestnoprávneho kolégia takejto procedúre nečelil. Ak sa na zasadnutí kolégia zúčastní aspoň desať jeho členov zo 16 sudcov, Harabin môže vo funkcii skončiť.
Harabinovi odporcovia však nového kandidáta na šéfa minulý týždeň nemali. Kolégium by potom viedol do novej voľby Harabinov zástupca Libor Duľa. Jeden z jeho dlhoročných kritikov sudca Juraj Kliment povedal, že pri tomto rozhodovaní sa bude lámať chlieb. „Bude sa rozhodovať o tom, ktorou cestou sa nielen Trestnoprávne kolégium, ale aj Najvyšší súd vyberie. Či sa pokúsime prinavrátiť tomuto súdu stratenú dôveru a rešpekt, alebo obrazne povedané, či všetci slušní ľudia nad nami definitívne zlomia palicu,“ zdôraznil Kliment.
Harabin Trestnoprávnemu kolégiu šéfuje už vyše roka. Vo funkcii je opakovane. Po druhýkrát ho do funkcie zvolili hneď po tom, čo sa neúspešne pokúšal o znovuzvolenie na čelo Najvyššieho súdu. Vlani koncom júna získal hlas 11 trestných sudcov zo 16 hlasujúcich. Z jeho vtedajších podporovateľov už v kolégiu nie sú štyria sudcovia. Ak sa zúčastnia dnes na zasadaní všetci sudcovia, jemu blízki ľudia už nebudú mať prevahu.
Samotný Harabin vyhlásil, že bude žiadať, aby rokovanie kolégia bolo verejné. „Tam sa dozvie verejnosť fakty,“ tvrdil Harabin. Ani tentoraz sa nevyhol kritike na adresu predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. „Ona nepozná zákon, svojím spôsobom je to chudera. Môže skončiť až na psychiatrii,“ znevážil predsedníčku za to, že zvolala rokovanie kolégia.
Svojimi vyjadreniami a konaním už dávno nie je vhodným reprezentantom funkcie, ktorú by mala zastávať právnická elita.Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris
Sudca Peter Paluda si myslí, že Harabinov návrh zrejme neprejde. „Kolégium býva vždy neverejné,“ upozornil. Ako to celé dopadne, záleží podľa neho od toho, koľko sudcov sa na zasadaní zúčastní. „Návrh na odvolanie môže dať predseda súdu alebo najmenej dve tretiny členov kolégia, teda desať sudcov. Odvolaný bude, ak návrh podporí nadpolovičná väčšina prítomných,“ vysvetlil Paluda. Za Harabinovo odvolanie je zo 16-členného kolégia podľa informácií Pravdy sedem sudcov. Harabin by nemal hlasovať sám za seba a hlasovať by nemal ani sudca Martin Bargel, ktorý je na Najvyššom súde na stáži. Či to postačí na jeho odvolanie, sa ukáže práve v pondelok.
Ak sudcovia Harabina odvolajú, bude sa hľadať nový šéf. Sudca Kliment vzhľadom na zloženie kolégia ho nechce viesť. „To by som musel robiť kompromisy so svojím svedomím, a tie ja robím len ojedinele a veľmi nerád,“ reagoval Kliment.
Kliment tvrdí, že tragédia slovenskej justície od roku 2006 nespočíva v tom, že na jej čelo sa dostala osoba s absolútne deformovanou predstavou o spravodlivosti, ale skutočnosť, že ostatní sudcovia túto osobu postupne neizolovali a nevytesnili z justičného prostredia, ale tejto deformovanej predstave sa prispôsobili a začali ju uplatňovať.
Advokátka spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová upozornila, že sudcovia Trestnoprávneho kolégia budú mať dnes príležitosť zaujať postoj nielen k osobe Štefana Harabina, ale aj charakteru justície, ktorý reprezentuje. Zdôraznila, že Harabin je človek, ktorý aj podľa prieskumov vo verejnosti znižuje dôveru v súdnictvo. „Svojimi vyjadreniami a konaním už dávno nie je vhodným reprezentantom funkcie, ktorú by mala zastávať právnická elita,“ vyhlásila Čaputová.
Čaputová aj Kliment poukázali na to, že Harabin by mal čeliť za svoje rozporuplné rozhodnutia z posledných týždňov návrhu na začatie disciplinárneho konania. Týkali sa najmä policajtov obvinených z korupcie, kde spochybnil legitimitu inšpekcie ministerstva vnútra. Podľa Klimenta predsedníčka Najvyššieho súdu mala u Štefana Harabina už dávno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť. Čaputová dodáva, že situácia v tomto prípade nie je jednoduchá.
„Sudca nemôže byť disciplinárne stíhaný za svoj právny názor. Zároveň však má niesť zodpovednosť za svojvoľné nezákonné rozhodnutie, ktorým spôsobí napríklad značnú škodu,“ povedala advokátka. Pripomenula, že disciplinárneho deliktu sa môže sudca dopustiť, ak poruší svoju povinnosť zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Kolégium sa má zísť aj koncom septembra. Na ňom by mali vyriešiť zmätočné rozhodnutia okolo policajnej inšpekcie, ktorú Harabinov senát opakovane spochybnil. Toto zasadnutie chce Harabin bojkotovať. Tvrdí, že Švecová ho zvolala nezákonne. Sudcovia Trestnoprávneho kolégia, naopak, upozornili, že keď Harabin odmietol kolégium zvolať, urobila tak Švecová na ich podnet.
Podnet dal predseda jedného zo senátov súdu Juraj Kliment. Podľa neho Harabin ako predseda kolégia bol povinný zvolať ho na zaujatie zjednocujúceho stanoviska o to viac, že sudcovia nižších súdov začali veci s rovnakou problematikou odročovať a čakajú na zaujatie stanoviska. Obvinení a ich obhajcovia poukazujú na právoplatné rozhodnutia Harabinovho senátu, že policajná inšpekcia nemá oporu v zákone.