Nie je však vôbec jasné, či k tomu dôjde. A schôdzka lídrov sa pritom priamo nemá zaoberať kvótami. Zamerať by sa skôr mala na to, ako z globálnejšieho hľadiska riešiť utečeneckú krízu. Naznačil to aj Tusk. „Tento týždeň navštívim Egypt a Jordánsko vrátane utečeneckého tábora. Európsku radu oboznámim so svojimi zisteniami aj v súvislosti s návštevou v Turecku,“ uviedol Tusk na sociálnej sieti Twitter.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa Európskej komisie (EK) napísala, že povinné prerozdelenie už nemusí byť na stole. EK však vraj stále chce, aby sa krajiny EÚ dohodli na premiestnení utečencov.
Eurokomisia na správu, že už nechce povinné kvóty, reagovala, že to nie je pravda. Brusel však pravdepodobne zatiaľ ešte nechce úplne vyhrotiť situáciu.
„Naším cieľom je jednota v Európe,“ vyhlásil eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos v Európskom parlamente. Pre nemecký denník Die Welt povedal, že je pomerne optimistický, čo sa týka dohody o kvótach, ktorá by sa mohla zrodiť na stretnutí ministrov vnútra.
„Každý sa musí zhostiť zodpovednosti. Je absolútne naliehavé, aby sme dosiahli rozhodnutie a našli spoločné európske riešenie,“ uviedol pre Die Welt Avramopulos.
Eurokomisár povedal, že je možné, aby sa o kvótach hlasovalo, a teda o nich rozhodla kvalifikovaná väčšina. Zároveň však naznačil, že to nie je scenár, ktorý uprednostňuje. „Politicky je v tom rozdiel, či je rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou, alebo jednohlasne. Dôležité rozhodnutia, ako je toto, by mali byť podporené všetkými krajinami,“ citoval denník Avramopulosa.
Povinné kvóty odmietajú viaceré krajiny východnej Európy. Slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že aj keby boli prijaté, nebude takéto rozhodnutie rešpektovať. Maďarský predseda vlády Viktor Orbán však uviedol, že prípadné odhlasovanie kvót bude musieť krajina stráviť. Podobne sa vyjadril rumunský prezident Klaus Iohannis. Ani Bukurešť nechce povinné prerozdelenie. Rumunsko však oznámilo, že by prijalo 1 785 utečencov.
„Je možne, že na budúci týždeň nás prostredníctvom využitia procedúry EÚ prinúti prijať viac utečencov, ako sme ponúkli, že zoberieme,“ citovala agentúra Reuters Iohannisa, ktorý narážal na rokovanie ministrov vnútra. Hlava štátu tiež uviedla, že v takom prípade využije krajina eurofondy, aby rozšírila súčasné alebo vybudovala nové zariadenia pre utečencov.
Kvóty vo štvrtok podporil Európsky parlament. Hlasovalo za ne 370 zúčastnených. Proti bolo 134 europoslancov, zdržalo sa 52.
„V princípe je prerozdelenie utečencov založené na predstave, že by sa nastavila istá rovnováha medzi členskými štátmi EÚ. Samozrejme, niektoré krajiny sú krízou zasiahnuté viac ako iné. A štáty EÚ by sa tiež na tom mali podieľať na základe princípu solidarity,“ reagovala pre Pravdu expertka na migráciu Daniela Irreraová.
„Nie som si však celkom istá, či kvóty môžu fungovať. Na technickej úrovni to vyzerá dobre. Rozmenené na politické drobné je to už zložitejšie. Pri prerozdelení je potrebné brať do úvahy, ako vyzerá zloženie obyvateľstva v jednotlivých krajinách, v ktorých štátoch majú utečenci rodinné zväzky a podobne. Musíme myslieť aj na sociálne dosahy umiestenia utečencov,“ povedala odborníčka, ktorá vyučuje na univerzite v talianskej Catanii.