Výberová komisia vo štvrtok rozhodla, že na čelo Dopravného podniku Bratislava sa má posadiť Milan Urban, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti by mal šéfovať Zsolt Lukáč a akciovku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) by mal viesť Branislav Cimmerman. Ide o najväčšie a najbohatšie mestské podniky v Bratislave, ktoré ročne hospodária so sumou 215 miliónov eur.
Prvé dve mená sa zhodujú s tými, ktoré boli na kópii predpripraveného uznesenia, ktoré dostala redakcia Pravdy mailom 9. septembra. Namiesto Cimmermana bol však na nej uvedený Róbert Molnár. Ten podľa poslancov z hry vypadol, pretože OLO malo byť akýmsi obetným baránkom za to, že sa na čelo dopravného podniku a vodárenskej spoločnosti dostanú nominanti primátora. „Výber šéfa OLO nechal Nesrovnal na poslancov. Od začiatku tam bol jasný obchod v zmysle – chcem tieto dva podniky a dám za to tento tretí,“ tvrdí mestský poslanec Ján Hrčka (nezávislý). Magistrát uznesenie označil za falošné a podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Práve Urban by mal byť podľa zdrojov denníka Pravda v blízkom vzťahu s primátorom. Obaja to však popierajú.
,,Celé výberové konanie je absolútna fraška. Transparentné výberové konanie bolo len nejakou zástierkou, aby primátor vyzeral pekne pred verejnosťou," povedal Hrčka. Dohľad nad konkurzom, ktorý sa začal v polovici júla a skončil sa včera, mala totiž mimovládka, ktorá má strážiť transparentnosť vo verejných peniazoch Transparency International Slovensko (TIS).Magistrát rozhodnutie stále označuje za transparentné a verí, že ho bude akceptovať aj mestské zastupiteľstvo. „Rešpektujem rozhodnutie výberovej komisie a verím, že tento historicky prvý transparentný výberový proces na post generálnych riaditeľov na septembrovom mestskom zastupiteľstve dotiahnu poslanci do konca,“ hovorí Nesrovnal.
Sklamanie netají ani mestská poslankyňa a starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová (nezávislá). „Do poslednej chvíle som dúfala, že sa politická dohoda nepotvrdí. Ak je niečo politickou dohodou, treba to voličom otvorene povedať,“ reagovala na výsledky výberového konania. Podľa nej dohoda nie je hriech a niekedy nie je možné iné dobré riešenie. „Ak sa na základe politickej dohody vyberú dobrí kandidáti, nemožno proti tomu namietať. To, proti čomu namietam, je lož a to, že sa tvárime, že existuje nejaký proces, ktorý však nie je transparentný,“ zdôraznila starostka. Čahojová tvrdí, že poukázať na netransparentnosť výberu by mohla TIS. „Keď sa potvrdí, že boli vopred vybraní kandidáti, tak je to tragédia. Na čele vedenia mesta máme potom ľudí, ktorí používajú metódy, ktorými verbálne opovrhujú,“ dodala.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Programový koordinátor TIS Michal Piško Pravde povedal, že hodnotenie TIS bude známe na budúci týždeň. „Celý proces, samozrejme, sledujeme a na budúci týždeň, keď majú byť kandidáti definitívne schvaľovaní mestským zastupiteľstvom, zverejníme hodnotiacu správu o priebehu výberového konania,“ dodal Piško. Správa by mala obsahovať všetky pozitíva a negatíva výberu. Sociologička Mária Strussová, ktorá sa venuje komunálnej politike, tvrdí, že „takéto prepojenia na samosprávnej úrovni sú bežné. V prípade mestských podnikov sa točí veľa peňazí a ide o možné lukratívne zákazky“. Myslí si, že by sa mala zvýšiť kontrola samospráv a poslanci sú práve na to, aby ako kolektívny orgán kontrolovali prácu primátora.
„Naplnili sa mediálne dohady. Veril som primátorovi, že to bude transparentné, ale zdá sa, že transparentnosť dostala facku,“ reagoval občiansky aktivista Miroslav Dragun z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja.
Bodku za konečným výberom kandidátov dá mestské zastupiteľstvo, ktoré má zasadnúť 24. septembra. „Uvidíme, ako to celé ešte dopadne. Veľmi zaujímavé bude, ako mestské zastupiteľstvo rozhodne,“ mieni poslanec Jozef Uhler (Sieť). Výberová komisia zložená z predstaviteľov magistrátu a mestských poslancov má len odporúčací charakter. To znamená, že zastupiteľstvo môže zvoliť aj kandidátov, ktorých komisia nevybrala.