Predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd) vníma súčasnú situáciu ako zrážku emócií, čiastočne strachu, úzkosti či xenofóbie s tými lepšími stránkami ľudskej povahy ako solidarita či snaha pomôcť. Strach ľudí pri migrácii podľa neho vychádza z nepoznaného a je živený napríklad aj vlastnými predsudkami.
V súvislosti s návrhmi na rozdelenie utečencov podľa kvót hovorí Lajčák, že nadiktovaná solidarita či dobrovoľnosť nie je ani solidaritou ani dobrovoľnosťou. V diskusii je podľa neho navyše odignorované, že migranti na Slovensko nechcú prísť. "Ak sem prídu, tak tu neostanú. Slovensko udelilo od roku 1993 celkovo 651 azylov. Z týchto ľudí tri štvrtiny odišli.
Od začiatku tohto roka požiadalo 130 migrantov o azyl, rozbehlo sa azylové konanie, dnes ich je tu 28. Viac ako 100 ich už odišlo a ani nepočkali na výsledok azylového konania," hovorí Lajčák s tým, že je proti povinným kvótam, keďže migranti sa budú brániť umiestneniu na Slovensku, nepoznajú krajinu, kultúru a nemajú tu zázemie. Slovensko podľa neho vždy bolo solidárne.
„Navrhli sme náš model a to sú dočasné transfery ako v Gabčíkove. Budeme mať ľudí na svojom území, kým prebieha azylové konanie v Rakúsku alebo inej krajine. Budeme sa starať, znášať finančné náklady a keď sa konanie skončí, odídu,“ hovorí Lajčák.
Šebej hovorí, že s vnímaním migrantov veľakrát za sebou zanechávajú emócie iba slová. Na diskusi ho vyrušilo najmä to, ako často predseda vlády Robert Fico hovorí o ohrození, či o tom, aké percento tých ľudí, ktorí migrujú, sú ekonomickí migranti. „Čo vyvoláva strach, sú slová, nie skutky,“ dodáva Šebej s tým, že by bolo dobré, ak by sme povedali, že sa o utečencov postaráme, a to bez zbytočného strašenia a bez zbytočných slov, ktoré môžeme označiť ako „my si svoje nedáme“. Povinné kvóty pritom rovnako nepovažuje za dobré.
Lajčák tvrdí, že navrhujeme model, ktorý zodpovedá tomu, čím vieme pomôcť riešiť európsky problém. „Sme za riešenie, ale nie štýlom, že niekto od stola rozpíše kvóty. Hovoríme, že ak máte pocit, že počty, ktoré ponúka Slovensko sú pod proporciou, sme pripravení byť nadproporční, pokiaľ ide o vyslanie nášho personálu, o humanitárnu, materiálnu či finančnú pomoc,“ tvrdí Lajčák.
Minister zahraničných vecí dnes kritizoval aj fakt, že svet prestal pomáhať krajinám, ktoré znášajú nápor utečencom. Klesá podľa neho aj angažovanosť donorov. Slovensko podľa neho dalo na pomoc sýrskym utečencom 1,3 milióna eur za posledné tri roky, 400-tisíc eur tento rok cez medzinárodné organizácie, ktoré sú na mieste či vládam krajín.
Čo sa týka situácie v Sýrii, Šebej tvrdí, že Sýria je ako štát stratená. „Je tam toľko vzájomných krívd, že si neviem predstaviť, že vznikne politický systém, v ktorom sa všetci vzájomne zmieria. Vidím Sýriu ako celok, kde možnou nádejou na upokojenie je fragmentácia priestoru na viacero samosprávnych oblastí,“ tvrdí Šebej, podľa ktorého vojenské riešenie je nerealistické, keďže je v krajine veľa bojujúcich frakcií.
Lajčák tvrdí, že spoločné riešenie so všetkými stranami v Sýrii je možné, ale problém je, že nikto sa o to nepokúša. „Nikto nemá osud utečencov ako prioritu. Prioritou je boj o budúci charakter Sýrie,“ tvrdí Lajčák s tým, že niekto podporuje režim prezidenta Asada, niekto opozíciu, a preto je stav za päť rokov na tom istom mieste. Riešením je podľa neho urobiť reprezentatívnu prechodnú vládu národnej jednoty, kde budú všetci, ktorí majú legitimitu. Tí by mali pripraviť v Sýrii demokratické voľby.