Emka bude raz chodiť, veria starí rodičia. Ak budú peniaze na liečbu.

Manželia Mikulovci z Nimnice v okrese Púchov sa od minulého roka sa starajú o vnučku, ktorá nemá ani dva roky. O dieťa stratili jeho skutoční rodičia záujem, tak si ho zobrali do opatery, aby nemuselo ísť do detského domova. Okrem toho vychovávajú aj svoje dve deti.

22.09.2015 09:00
Emka, dieťa, bábätko, Foto: ,
Malá Emka robí pokroky, už ju zaujíma svet okolo nej, hrá sa s hračkami, čo má zavesené nad sebou. (so svojou babkou Renátou Mikulovou)
debata (5)

Kupovať malej Emke oblečenie, jedlo, a poskytovať jej opateru, akú malé dieťa potrebuje, to manželia nepovažujú za nič nezvládnuteľné. Oveľa väčšie starosti im však robí zdravotný stav vnučky. Nemala ani šesť týždňov, keď utrpela úraz hlavy, a jeho následkom je trvalé poškodenie mozgu. Smutné je, že úraz pravdepodobne zavinili skutoční rodičia dievčatka.

„Stále sa to ešte vyšetruje, vyšetrovatelia nariadili aj znalecké posudky. Úrady nás postavili pred rozhodnutie, buď sa Emky ujme niekto z rodiny, alebo pôjde do domova. Samozrejme, volili sme prvú možnosť,“ vraví Renáta Mikulová (41).

Ťažko sa o týchto manželoch hovorí ako o starých rodičoch, keď sú obaja štyridsiatnici. Obaja už majú jedno manželstvo za sebou, a obaja majú deti z predchádzajúceho zväzku. Renáta Mikulová sa stala babkou v novembri 2013. Jej dcére z prvého manželstva, vtedy 20-ročnej, sa narodila Emka a všetko vyzeralo byť v poriadku. Dievčatko bolo zdravé, malo takmer štyri kilá. Po pôrode bývali mladí rodičia v Nimnici, aby Renáta Mikulová mohla pomáhať svojej dcére.

Rodičia tajili úraz svojho dieťaťa

Po troch týždňoch sa mladý pár aj so svojím dieťaťom odsťahoval. V tom čase bola Emka podľa jej starej mamy úplne v poriadku. Keď mala päť a pol týždňa, niečo sa s ňou stalo.

„Nevieme čo, mladí sa nepriznali, ale Emka musela do nemocnice. Pravdepodobne nechtiac, ale stal sa nejaký úraz,“ spomína Renáta Mikulová na chvíle, ktoré Emku navždy zmenili.

Horšie bolo, že rodičia nechali svoje zranené dieťa deň alebo dva doma, nešli s ňou hneď k lekárovi. Mladá mamička potom zavolala svojej matke, že sa jej Emka nejako nezdá. Babka prišla a odviezla dievčatko k detskej lekárke a potom do nemocnice.

Túto špeciálnu stoličku Emke predpísali lekári... Foto: Milan Kráľ, Pravda
Emka, bábätko, Túto špeciálnu stoličku Emke predpísali lekári v Dunajskej Lužnej. Je vyrobená presne podľa jej mier. Už sa nezmestí do bežného kočíka a špeciálny kočík stojí 3700 eur.

„Oni stále tvrdili, že sa nič nestalo. Lekári začali teda postupne zisťovať a vylučovať diagnózy, ako zápal mozgových blán, infekciu a podobne. Keby vedeli, že to môže byť následok úrazu, tak by asi ako prvé robili CT a zastavovali krvácanie do mozgu. Lenže keď rodičia dieťaťa stále zapierali, stratil sa drahocenný čas. Keď lekári zistili, čo je vo veci, okamžite Emku viezli do Martina na ARO. Tam ju uviedli do hlbokého umelého spánku, otvorili jej hlavu a dva mesiace potom mala vývody,“ pokračuje Renáta Mikulová.

„Nemohli jej zastaviť kŕče. Už bola v takom zlom stave, že lekári nám povedali, aby sme sa pripravili na najhoršie, že to asi neprežije. Asi desať dní bola v takom stave, že jej lekári nedávali veľkú nádej,“ dodáva jej manžel Marián Mikula (43).

V nemocnici bolo dievčatko takmer 5 mesiacov, domov si ju starí rodičia vzali 16. mája 2014. Biologickí rodičia sa o ňu prestali zaujímať. Na malú Emku sa bola jej matka pozrieť naposledy v polovici semptembra minulého roka. Odvtedy nič. Renáta Mikulová vraví, že dcéra sa s ňou nebaví, nekomunikuje, jej telefón nefunguje. Vraj žije niekde v Čechách a so svojím manželom sa rozvádza. „Nám ju zverili do opatery, ale súd ich nezbavil rodičovských práv, takže my nemôžeme o ničom rozhodnúť. Môžeme sa o ňu starať, chodiť s ňou na liečenia, ale keby bolo potrebné rozhodnúť napríklad o operácii, tak to musia podpísať rodičia, nie my. My ju máme len zverenú, nemáme ju adoptovanú, nemáme žiadne práva, len povinnosti. Na sociálke mi povedali, že odobratie rodičovských práv je veľký krok, pretože rodičia si to môžu ešte rozmyslieť a začnú mať o ňu záujem,“ hovorí Emkina babka.

Veľký pokrok bol, že otvorila oči a pohla hlavou

Starostlivosť o Emku úplne zmenila život Renáte a Mariánovi. Starať sa o takéto malé dieťa s ťažkým poškodením mozgu, to si vyžaduje prácu na plný úväzok. Manželia mali živnosť, obchod so spojovacím materiálom, v ktorom predávala Renáta. Živnosť museli zrušiť, aby sa mohla starať o svoju vnučku. S Emkou musí trikrát denne cvičiť, stále chodia po lekároch – vyšetrenia, kontroly, rehabilitácie, neurológia, neurochirurgia, niekedy treba ísť každý druhý deň do nemocnice na injekciu.

A vidieť pokroky. Keď ju priviezli z nemocnice, vôbec sa nepohla, neotočila hlavu, neotvorila oči. Teraz sa sama pretáča, díva sa za hlasom, chce sa hrať.

„Pravidelnými rehabilitáciami sa môže zlepšiť zdravotný stav dieťaťa, ktoré utrpelo vážne poškodenie mozgu. Dôležitý je včasný začiatok, čím skôr sa začne s rehabilitáciami, tým je väčšia šanca na návrat k normálnemu životu,“ vraví Lenka Juráčková, detská neurologička. Najskôr chodili s Emkou do Martina na neurochirurgiu, podom na cvičenia tzv. Vojtovou metódou, pri ktorých sa zlepšuje fungovanie pohybového systému. Potom museli chodiť do Považskej Bystrice na ďalšie vyšetrenia, do Dubnice nad Váhom na neurológiu a rehabilitácie, do Bratislavy na vyšetrenie, kde jej zistili poškodenie očného nervu, trikrát išla do Dunajskej Lužnej na rehabilitačný pobyt. Ten hradila poisťovňa, ale ubytovanie si Renáta Mikulová musela zaplatiť sama, takisto aj dopravu. V auguste bola v rehabilitačnom centre Renona pri Trnave, tam si museli všetko platiť sami, čo bolo vyše 2700 eur. V októbri idú s Emkou na 3-týždňovú rehabilitáciu do centra Svetielko v Trenčíne, čo ich bude stáť 900 eur plus ubytovanie.

Všetky tieto výdavky na cestovné, rehabilitácie a ubytovanie presahujú možnosti manželov Mikulovcov. Starajú sa aj o Mariánovho syna z prvého manželstva, ktorý ešte študuje, aj o svoju spoločnú dcérku, ktorá teraz začala chodiť do školy. Marián Mikula je na čiastočnom invalidnom dôchodku a keď zrátali všetky svoje príjmy aj s rodinnými prídavkami, tak je to asi 500 eur pre celú rodinu. Od Emkiných rodičov nedostávajú ani cent, hoci súd im určil platiť výživné. „V prípade, ak je súdnym rozhodnutím určená povinnosť rodičov platiť výživné na dieťa starým rodičom a rodičia si túto povinnosť neplnia, môžu starí rodičia požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Jednou z podmienok poskytnutia náhradného výživného je, že exekučné konanie na vymoženie výživného od rodičov trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi,“ pripomenula Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na plienky a mlieko máme, na liečbu nie

Mikulovcom už došla trpezlivosť a podali na nezodpovedných rodičov trestné oznámenie a vec postúpili exekútorovi. Je to pre nich jediná šanca, ako dostávať aspoň náhradné výživné na malú Emku. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je v zákone upravených 17 druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Na ich priznanie musia byť splnené viaceré podmienky, vrátane príjmu a majetku, nie sú však určené na rehabilitáciu postihnutého dieťaťa.

„Zákon neumožňuje náklady na liečbu malej Emy (vyšetrenia, rehabilitácie, nákup liekov) kompenzovať žiadnym z peňažných príspevkov na kompenzáciu. Tie sú určené na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia a neposkytujú sa na zabezpečenie základných životných podmienok,“ spresnila Jana Lukáčová.

A práve na liečbu potrebujú Mikulovci najviac peňazí. Vravia, že na rehabilitácie pre Emku potrebujú 6 až 8 tisíc eur, a to sú pre nich strašné peniaze. Zo svojho skromného príjmu to nedokážu ušetriť. Preto chcú v Nimnici zorganizovať benefičný futbalový turnaj a dúfajú, že niečo vyberú na štartovnom. Potom sa chystajú zorganizovať aj dobročinný koncert.

„Nepotrebujeme pre Emku na plienky alebo mlieko, to vieme pokryť, len na liečenia. Niektorí ľudia si možno myslia, že chceme zbohatnúť, alebo si vymýšľame. Ale my chceme len Emke pomôcť, aby sa čo najplnohodnotnejšie zaradila do života. Viem, že hendikep bude mať navždy, ale verím, že bude chodiť, že sa dostane do školy medzi zdravé deti a bude môcť vyštudovať. Aby z nej bol normálny človek, na to potrebujeme všetky tie liečenia,“ vraví Emkina babka.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #úraz #Emka #trvalé poškodenie mozgu