Na druhom poschodí v bloku A má svoju ambulancia viacero očných lekárov. Pred tou, ktorá patri Elene Hrebíčkovej, sedí niekoľko pacientov aj krátko po jednej popoludní. Viacerí majú časenky. Sú tu však aj takí, ktorí sem prišli neskôr a neušli sa im. Skúšajú, či ich stihnú do konca ordinačných hodín vybaviť.
Po prijatí novely zákona, ktorá od 1. júla zrušila prednostné vyšetrenia za poplatok, už doktorka Hrebíčková za peniaze neobjednáva. „Bezplatne objednávame len zdravotne ťažko postihnuté osoby, deti a sanitky,“ hovorí.
Valérii (69) sa ušla posledná časenka s číslom 15. „Mala som šťastie, pretože som prišla okolo deviatej. Na vyšetrenie tu už čaká štyri hodiny. Podľa jej odhadu sa jeden pacient zdrží v ambulancii asi polhodinu.
Na jednom z koženkových kresiel sedí Oľga (58), ktorú sem poslala obvodná doktorka. Časenku nemá. Spoločnosť jej robí manžel Viliam (61). „Sestrička mi povedala, že keď to stihnú, tak ma zoberú,“ hovorí Oľga. Čakajúci sa zhodujú, že prednostné vyšetrenie na jednej strane prinášalo výhody, na druhej strane nebolo férové.
„Ako pracujúcemu človeku by mi prednostné vyšetrenie vyhovovalo. Síce to nebolo málo peňazí, ale využívala som to.“ hovorí Oľga. Trpeli tým však tí, ktorí si to nemohli dovoliť, najmä dôchodcovia.
Pred ambulanciou postáva Helena (30). Jej manžel tu od desiatej čaká s pracovným úrazom. Bez časenky. Helena za ním prišla, aby ho mohla odviesť na aute domov, keď bude treba. „Na pohotovosť by nás teraz neprijali, preto sme museli isť sem.“ Hovorí, že dovnútra šlo aj pár ľudí mimo poradia. Prednostné vyšetrenie by mamička prijala najmä kvôli dieťaťu. „Ak dieťa nemáte kam dať, musíte ho k lekárovi vziať so sebou. Malé dieťa vám tu takú dlhú dobu nevydrží. Aj teraz musela zobrať syna so sebou.
Zrušenie prednostných vyšetrení sa podľa ľudí prejavilo najmä v rannom v boji o časenky. „Minulý týždeň som behal po vyšetreniach. Keď som chcel získať časenku, musel som byť pred poliklinikou už o pol piatej ráno,“ hovorí o nedávnych skúsenostiach Viliam.
Ľudia v čakárni pritakávajú a vymenovávajú viacerých odborných lekárov, ku ktorým je problém sa dostať. Viliam hovorí o internistovi, Helena spomína kožné. „Ak viete, že lekár dáva 12 časeniek a pred polikliniku prídete ako 13. v poradí, tak sa môžete rovno otočiť. Nemáte šancu.“
Viliam poukazuje aj na ďalší problém. „Ak všade musíte mať časenku, tak za deň viac ako jedného lekára nevybavíte.“ Zobrať si u dvoch lekárov časenku podľa neho nemá význam, pretože človek nevie, kedy sa vybaví u prvého.
Oľga hovorí, že tento systém je zlý. S Valériou sa zhodujú, že by malo fungovať bezplatné objednávanie. „Lekár vie, koľko pacientov dokáže počas ordinačných hodín vybaviť a podľa toho by objednával určitý počet pacientov,“ myslí si Valéria.