Plánovaná žaloba vlády na orgány únie nebude prvou. Zástupkyňa SR pred súdmi EÚ Beatrix Ricziová agentúre Sita povedala, že členské štátny bežne podávajú žaloby proti právnym aktom únie. Slovensko už takto podalo štyri žaloby.
Odborník na európske právo Miroslav Slašťan považuje zámer vlády obrátiť sa na súd za štandardnú vec. „Vždy, keď je vážnejší problém o nejakej záležitosti, ktorá nebola celkom objasnená, súdne konanie je legálny spôsob,“ povedal.
Bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák uviedol, že je ťažké predvídať, ako dlho by súdne konanie mohlo trvať. „V takomto prípade by to nemuselo trvať dlhšie ako jeden rok,“ poznamenal. Podľa neho po prijatí Lisabonskej zmluvy Súdny dvor EÚ ukázal, že je schopný rozhodovať aj do niekoľkých mesiacov. Prípadov, keď priamo štát žaluje Radu EÚ, je podľa bývalého generálneho advokáta skôr nepatrná časť.
K otázke úspešnosti Slovenska je Mazák skeptický. „Nedá sa vylúčiť úspech žaloby členského štátu proti Rade EÚ alebo Európskemu parlamentu, ale nie v tomto konkrétnom prípade. Chceme žalovať formálne Radu EÚ, ale v skutočnosti žalujeme 23 členských štátov, ktoré hlasovali za kvóty a vytýkame im, že si slobodne uplatnili svoj názor a kvóty schválili,“ povedal Mazák.
Slovné prestrelky okolo kvót na politickej scéne neustávajú. Ešte vo štvrtok KDH i Obyčajní ľudia s Novou premiéra Fica ostro kritizovali. Ten odpovedal tvrdením, že opozícia opustila postoj ku kvótam. Ďalšie reakcie zazneli opäť v piatok, keď kresťanskí demokrati aj Obyčajní ľudia svoj odmietavý postoj k povinným kvótam opätovne potvrdili.
„KDH je proti povinným kvótam, s tým sa zhodneme aj so stranou Smer, ale nezhodneme sa v žalobe na Európsku úniu,“ vyhlásil predseda KDH Ján Figeľ. Podľa neho premiér Fico žalobou zmaril konštruktívne ovplyvňovanie prísunu migrantov na Slovensko a možnosti úspešného vyjednávania s európskymi partnermi. Naopak, Obyčajní ľudia a Nova nespochybnili tento krok premiéra. „Šanca žaloby je veľmi malá, sme ochotní ho podporiť,“ povedal poslanec Daniel Lipšic. Premiér Fico zdôraznil, že vláda je vo svojom postoji zásadová. „Ak hovoríme o boji proti kvótam, musíme byť dôslední. A využiť všetky možnosti, ktoré nám legislatíva umožňuje,“ povedal.
Do debaty o migračnej kríze sa v piatok zamiešalo vyhlásením aj americké veľvyslanectvo na Slovensku. Uviedlo, že politici by sa mali vyvarovať rétoriky, ktorá vyvoláva obavy a nedorozumenia a posilňuje extrémistov. „Žiadame predstaviteľov vlády, aby zapojili do riešenia tých členov spoločnosti, ktorí na túto humanitárnu výzvu reagujú so súcitom a s veľkorysosťou. Očakávame konkrétne plány vlády, ktoré preukážu solidaritu s úsilím obyvateľov Slovenska, podieľajúcich sa na zaistení humanitárnych potrieb,“ uviedla ambasáda.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano povedal, že „neštandardné vyhlásenie veľvyslanectva USA potvrdzuje vážnosť súčasnej situácie“, na ktorú stále vo svojich stanoviskách poukazuje aj slovenský rezort diplomacie. Podľa Stana pri riešení migračnej krízy je pre dlhodobé uplatňovanie solidarity potrebné dodržiavať pravidlá ochrany štátu a vlastnej bezpečnosti, pričom tými základnými sú ochrana vonkajších hraníc a dodržiavanie azylových procedúr.
Podľa politológa Michala Horského sa vo vyhlásení americkej ambasády zračí jej postoj k slovenským politickým reáliám. „Je všeobecne známe, že ušľachtilý prístup k ilegálnym migrantom v Spojených štátoch presadzuje Demokratická strana a prezident, voči nim však stojí republikánska väčšina. Naopak, na Slovensku sa rozhodujúce politické sily zhodli na politike, ktorá má humanitárne ciele,“ poznamenal politológ.
Aj Slovensku však hrozí, že Európska komisia začne proti nemu konať pre porušenie pravidiel, pretože vláda sa nemieni podieľať na premiestnení utečencov. Podľa Miroslava Slašťana rozhodnutie ministrov vnútra by mal kabinet rešpektovať, lebo žaloba slovenskej vlády nemá odkladný účinok. Brusel najskôr pošle diplomatickú nótu ministerstvu zahraničných vecí. „Ide o administratívnu fázu konania, ktorá môže trvať niekoľko mesiacov až rok. Pôjde o diplomatické vyjasnenie si predmetu porušenia pravidiel, dôvodov porušenia a o výzvu na nápravu. Keď sa diplomatická fáza uzatvorí a Európska komisia dospeje k názoru, že štát nedostatočne odpovedal alebo nedošlo k náprave, až potom môže komisia podať žalobu na Súdny dvor EÚ,“ uviedol Slašťan. Súdnych konaní sa vedie proti členským štátom viac. Slovenská republika patrí podľa Slašťana medzi najmenej žalované krajiny zo strany Európskej komisie. Od roku 2004 bolo žalôb na SR 13.
Keby sa spor so Slovenskom skončil rozsudkom, že bolo porušené právo EÚ, vláda dostane lehotu na nápravu. „Ak sa nedosiahne, začne sa ďalšie konanie Európskej komisie o určenie peňažnej sankcie. Koniec, ktorým je rozhodnutie o finančnej sankcii, by bolo možné čakať do troch rokov,“ povedal Slašťan. Výšku sankcie navrhuje Európska komisia, v konečnom dôsledku o nej rozhodne súd v Luxemburgu. Podľa odborníka by mohlo ísť o niekoľko stotisíc až milióny eur.