Foto: SHUTTERSTOCK
Možno práve dlhé roky takejto záťaže doviedli otca, aby, ako tvrdí polícia, odpojil syna od dýchacieho prístroja. Syn sa udusil. Rodič skončil za mrežami a hrozí mu väzenie až 25 rokov. „Starostlivosť o imobilného syna bola viac-menej na nich. Dlhodobo im nemal kto pomôcť,“ hovorí Božena Bušová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb o smutnom prípade, ktorý sa stal v Poprade.
Podľa nej u nás chýba systém na pomoc rodinám, ktoré majú dlhodobo ľudí v kóme alebo imobilných a ťažko chorých. Na Slovensku neexistuje zariadenie, kam by ich mohli umiestniť. „Hospicov je málo, majú malé kapacity a sú určené pre umierajúcich pacientov. Ak klient neumrie do niekoľkých mesiacov, z hospicu ho deložujú a môže ísť znova domov,“ podotkla Bušová.
Príbuzní tvrdia, že 46-ročný Jozef bol starostlivým otcom a s manželkou venovali Dominikovi všetok svoj čas. Čo viedlo Jozefa k tomu, aby v sobotu odpojil dýchací prístroj, polícia prešetruje. Ak to urobil zámerne, mohlo za tým stáť aj to, že manželku hospitalizovali a na všetko zostal sám. Pridružiť sa mohli aj finančné problémy. Polícia muža obvinila z vraždy.
„Prípad je v štádiu vyšetrovania. Vyšetrovateľ striktne trvá na tom, aby sa verejnosti vzhľadom na citlivosť prípadu zatiaľ neposkytovali žiadne bližšie informácie,“ reagovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Migaľová. Dominikovi zistili poškodenie mozgu len pár mesiacov od narodenia, odvtedy bol imobilný. V čase smrti vážil len 19 kilogramov.
Právnici sa zhodujú, že odpojenie od prístrojov je priamou eutanáziou, čo zákon hodnotí ako vraždu. „U nás eutanázia neexistuje, takže skutok otca je trestný čin. Pri každom trestnom čine sa však posudzujú všetky okolnosti vrátane poľahčujúcich aj priťažujúcich. Určite sa to nedá porovnávať s "normálnou“ vraždou a nebude to mať ani také dopady. Veľa závisí od znaleckých posudkov o psychickom stave otca," vysvetľuje advokát Martin Hurtaj.
Poukazuje na to, že zákon u nás sa dá obísť, a preto toto nemusí byť jediný prípad eutanázie. Vo Švajčiarsku je ukončenie života pod dozorom lekára povolené a tento zákrok vykonajú aj občanom z iných krajín. Psychológ Robert Máthé si myslí, že otec mohol byť pravdepodobne na pokraji svojich síl, vyhorený a zúfalý.
Podľa psychológa mohol uvažovať nad ukončením synovho života už dlhšie, ale rovnako mohlo ísť o náhly skrat. „Odvtedy, ako táto myšlienka otcovi prvýkrát napadla, mohol uplynúť určitý čas a vplyvom rôznych faktorov, ako bol jeho psychický stav, hospitalizácia manželky či finančné problémy došlo k skratovému konaniu. Teraz môže následky svojho činu pociťovať rôzne. Môže to vnímať aj ako určitú formu pomoci dieťaťu. Roky ho videl a jednoznačne si uvedomoval, že jeho dieťa sa trápilo,“ mieni Máthé.
Starostlivosť o ťažko chorého človeka uberá energiu, a ako tvrdí Mathé, vyžaduje si nesmierne veľa psychickej investície. „Zo skúseností vieme, že aj veľa manželstiev, u ktorých je takéto dieťa, sa rozpadá. Náročná starostlivosť manželskú dvojicu oberá o všetko ostatné. Je to jeden obrovský stres a odriekanie si,“ povedal psychológ.
To, že starostlivosť o takto chorého chlapca bola pre rodinu extrémna záťaž, si myslí aj psychológ Martin Miler. Podľa neho je pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné, aké náročné to muselo byť. „Nebola tam zrejme nádej na nijaké výrazné zlepšenie, takže si myslím, že otcovi mohli dôjsť sily, stratil vieru a nádej,“ uzavrel Miler.