Ako ďalej píše na svojej webovej stránke Liga za ľudské práva (HRL), ide prevažne o Maďarsko. Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová uviedla, že v súčasnosti sú obe zariadenia takmer obsadené. „Počet cudzincov sa tam mení denne, vzhľadom na súčasné dianie,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že väčšina cudzincov je zo Sýrie, Iraku, Pakistanu a Afganistanu. Zariadenie Medveďov má kapacitu 152 ľudí, Sečovce 176.
Najskôr záchytný tábor, potom pobytový
Ľudí, ktorí požiadajú na Slovensku o azyl, umiestnia najskôr do záchytného tábora, ktorý je v Humennom. V ňom absolvuje žiadateľ zdravotnú prehliadku, tento proces trvá tri až štyri týždne. Záchytný tábor nemôže žiadateľ o azyl opustiť pred skončením prehliadky. „Momentálne sú tu ľudia z Ruska, Ukrajiny, Iránu a Afganistanu,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov.
V prípade, že je žiadateľ zdravý a nemá žiadne nákazlivé ochorenie, putuje do pobytového tábora. Tie sú na Slovensku v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi. Podľa Lazarova sú v nich v súčasnosti napríklad ľudia z Iraku, Iránu, Afganistanu, ale aj zo Sýrie, Kuby, Kamerunu či Ukrajiny. Pobyt v nich nie je časovo ohraničený, žiadatelia tu môžu ostať dovtedy, kým nie je ich prípad definitívne vyriešený.
Slovensko nesmú opustiť
„Prvé rozhodnutie o azylovej žiadosti by mal žiadateľ dostať do troch mesiacov. V prípade, že sa odvolá na súde, konanie sa predlžuje najmenej o ďalšie tri až šesť mesiacov,“ píše Liga za ľudské práva. Pobytový tábor opúšťajú žiadatelia na základe priepustky. Ak majú dosť peňazí alebo garanta, môžu bývať aj na súkromnej adrese. Žiadateľ sa môže počas konania voľne pohybovať po celom našom území, nesmie ho však opustiť, pretože by jeho prípad zastavili.
Ak si však polícia podľa ligy myslí, že žiadateľ o azyl z územia Slovenskej republiky utečie ešte pred tým, ako sa podarí zistiť dôvody jeho žiadania o azyl, môže ho umiestniť do útvaru policajného zaistenia. Takýto človek potom nebýva v azylovom tábore, ale v policajnom zariadení s prísnym režimom odňatia slobody. „Odňatie slobody je pritom zdôvodnené zdĺhavým procesom prevzatia zodpovednosti za nich zo strany Maďarska a rizikom, že keby sa tak nestalo, pokračovali by na svojej ceste za azylom do západných krajín Európskej únie,“ píše liga. Zaistení, vrátane rodín s deťmi, môžu byť v tomto zariadení najdlhšie šesť až 18 mesiacov.
V prípade, že je žiadateľ úspešný, získa azyl a s ním aj trvalý pobyt na Slovensku alebo doplnkovú ochranu a prechodný pobyt na jeden rok. Tento pobyt sa však podľa mimovládky vzťahuje len na Slovensko, a tak do iných krajín únie môže cestovať len na výlet alebo na návštevu. Možnosťou je takisto žiadanie o povolenie na pobyt podľa miestnych zákonov danej krajiny.