Slovensko sa podľa prezidenta pred niekoľkými dňami ocitlo v absolútnej menšine európskych štátov. Kiska upozornil na to, že postoj Bratislavy v otázke povinných kvót pre utečencov, má aj širší význam.
„Za posledné štvrťstoročie zažila Európa aj globálny svet niekoľko vážnych kríz. Ale vo svojej zložitosti a neistote je svet v tomto čase znepokojujúco nestabilnejší ako počas života väčšiny z nás,” povedal v parlamente prezident Kiska. Zdôraznil, že pre Slovensko je dôležité mať skutočných spojencov a priateľov, preto je veľmi dôležité členstvo v Európskej únii či Severoatlantickej aliancii.
Poslancov a politické strany, ktoré sa budú uchádzať o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách vyzval, aby si uvedomili, že o budúcnosti a dlhodobej bezpečnosti Slovenska sa rozhoduje najprv na našej pôde.
Zdôraznil, že v diskusii o migračnej kríze ide aj o srdce a charakter Slovenska, ktoré nie je prílivom utečencov bezprostredne ovplyvnené tak, ako Maďarsko či Nemecko. Zdôraznil, že naša krajina má kapacitu pomôcť a prijať niekoľko sto až tisíc ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním.
„Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku,” dodal prezident.
Vo verejnej diskusii sa stretli aj krajné názory a obvinenia a často aj prirodzený strach dostával nálepku xenofóbie či extrémizmu. „Zvlášť v politickej diskusii zaznieval až príliš silno práve taký tón, ktorý tento strach zo všetkých migrantov povzbudzoval. Od bezprostrednej bezpečnostnej hrozby až po podsúvanie názoru, že všetci migranti sú ekonomickí špekulanti,“ uviedol Kiska.
Podľa hlavy štátu nikto nenazýval mechanizmus kvót riešením migračnej krízy. Slovenská zahraničná politika podľa neho prehrala súboj o povinné kvóty, pretože nezvážila dve podstatné veci: slovo kvóty a nepochopenie solidarity medzi krajinami Európy.
„Hovoríme predsa o živých ľuďoch, ktorí utekajú pred smrťou, násilím, prenasledovaním,“ povedal Kiska. Pripomenul, že Slovensko sa stalo terčom vtipkovania, keď ešte v júli oznámilo prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40-tisíc utečencov.
Kde zostala solidarita
Európa sa podľa prezidenta niekoľko mesiacov len prizerala začiatku vážnej migračnej vlny a pomoc utečencom mala byť signálom, ktorý Európa potrebovala vyslať. „Teda nie iba ako konkrétnu pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú, ale aj voči sebe navzájom. Isteže nie ako riešenie migračnej krízy. Ale ako signál, že chceme a vieme konať solidárne, spoločne.” dodal.
Európu podľa jeho slov výzvy ešte iba čakajú. Kiska v prejave pripomenul hlasovanie o eurovale, ktoré na Slovensku viedlo k pádu vlády, pripomenul jednoznačný postoj Slovenska k anexii Krymu a ruskej angažovanosti na Ukrajine či odvrátenie energetického kolapsu Ukrajiny reverzným tokom plynu.
Položil si otázku, aké zahraničnopolitické záujmy tým Slovensko sledovalo, čo dosiahlo a akých priateľov získalo alebo či vyhrali domáce politické záujmy. „Nemôže byť zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky povzbudzovať nepochopenie, ktoré predsa musíme registrovať všetci, ktorí sme dnes v tejto sále,” povedal na margo toho, že EÚ musí zostať jednotná, ak chce zvládnuť súčasnú migračnú krízu.
„Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít zahraničnej politiky Slovenska je zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu,” uviedol Kiska s tým, že právo na vlastný názor nám nikto nevezme, mali by sme však mať v otázkach zahraničnej politiky oveľa vyššie ambície ako to, že si povieme svoj názor.
Slovensko musí podľa prezidenta čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem a dostať sa z osamotenej opozície, v ktorej sa ocitlo pre postoj k migračnej kríze. Politikov vyzval, aby nepovyšovali vlastné záujmy nad záujmy Slovenska. „Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska, aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom,“ dodal na záver prezident.
Kiska s podaním žaloby nesúhlasí
Slovensko by podľa hlavy štátu malo rešpektovať rozhodnutie Rady ministrov členských štátov Európskej únie o zavedení kvót na prijímanie migrantov, pretože nás k tomu zaväzujú zmluvy o fungovaní únie.
„V ústave máme napísané, že rešpektujeme medzinárodné zmluvy,“ vyhlásil prezident v nedeľu pre Rozhlas a televíziu Slovenska. Pokiaľ má podľa neho vláda dostatok argumentov, má právo podať žalobu proti rozhodnutiu rady. Na druhej strane je však podľa neho počet ľudí, ktorých nám kvóty prideľujú, zanedbateľný a ich prijatie by pôsobilo skôr ako gesto smerom k štátom, ktoré sú súčasnou krízou najviac postihnuté.
„Musíme ukázať, že sme empatickí, že máme európske cítenie,“ povedal Kiska. Podľa prezidenta má Slovensko právo povedať v tejto veci svoj názor, avšak ako malá krajina by sme si mali udržiavať spojencov. Rozhodnutie podať žalobu podľa neho protirečí smerovaniu slovenskej zahraničnej politiky, ktorej prioritou je udržiavať pozíciu krajiny v centre EÚ.