Nielen v Tatrách stojí veľa hotelov alebo penziónov, ktoré majú drevené obklady, či už zvonka, alebo aj v interiéri. Mali by v takýchto budovách platiť prísnejšie bezpečnostné opatrenia?
Dá sa povedať, ale negeneralizoval by som to. Drevo je z hľadiska požiarnej ochrany horľavý materiál, ale v niektorých veciach sa správa slušne. Drevená konštrukcia napríklad horí, ale drží. Pričom kovová konštrukcia stráca stabilitu hneď a dochádza k jej zrúteniu. Drevo je síce horľavé, ale stabilitu hneď nestratí. Nemožno povedať, že budova z dreva je extrémne nebezpečná.
Čím by mali byť hotely z hľadiska rizika požiarov vybavené?
Keďže je to stavba pre ubytovanie, musí tam byť elektrická požiarna signalizácia, hasiace prístroje, vodné zdroje, vonkajšie hydranty v okolí budovy a určite tam boli aj vnútorné. Neviem, či tam boli naprojektované stabilné hasiace zariadenia, takzvané sprinklerové. Ide o hlavice namontované priamo v izbách, ktoré, keď sa niečo stane, zareagujú a objekt je hneď zastriekaný vodou, aby bol oheň v zárodku uhasený.
Zákazníci, ktorí v noci utekali z horiacej budovy, tvrdia, že ich na požiar upozornili iní klienti alebo sami zacítili dym. Signalizačné zariadenie počuli po tom, čo vybehli na chodbu. Ako sa to dá vysvetliť?
Závisí od toho, aký druh tam mali namontovaný a ako bolo nastavené. Sú rôzne typy elektrickej požiarnej signalizácie a s odlišným nastavením citlivosti. Ak je ich citlivosť na dym vysoká, začnú húkať hneď. Niektoré sa musia úplne naplniť dymom, kým snímač zareaguje.
Kde má byť signalizácia nainštalovaná? V izbe alebo na chodbe?
Podľa toho, kedy bola naposledy budova projektovaná z pohľadu požiarnej bezpečnosti a podľa akej normy. K tomu je potrebné vidieť dokumentáciu, ktorú schválilo okresné riaditeľstvo hasičského zboru.
Aká je prax na Slovensku?
Moderné hotely majú signalizáciu aj v izbách. V zahraničí je to bežné a u nás sa tiež začínajú izby vybavovať takýmito stabilnými hasiacimi zariadeniami.
Prvotné informácie naznačujú, že v hoteli nastal elektrický skrat.
Je to možné. Často som sa s tým v praxi stretol. Dnes je ešte ťažké zhodnotiť, či išlo skutočne o skrat. Ten môže vzniknúť ozaj nepredvídane. Nemusí to hneď znamenať, že bola nedostatočná starostlivosť v objekte. Pravidelné kontroly nemusia vždy odhaliť skrat.
Ako často sa má robiť elektrická revízia?
Podľa druhu objektu, je na to stanovená norma. Niekedy je to raz za päť rokov, za desať rokov alebo aj vo dvojročných intervaloch, a vykonávajú ich elektrikári.
A kontrola protipožiarnej ochrany?
Závisí od toho, do akého stupňa budovu zaradí okresné riaditeľstvo. Býva to raz za dva roky či päť rokov. Vykonávajú sa komplexné kontroly a medzitým môžu byť tematické kontroly, ktoré sa robia napríklad pred vykurovacím obdobím. Ak sa zistia chyby, majitelia stavieb dostanú postih a stanovia sa termíny, kedy musia tieto chyby odstrániť. Potom sa robia následné kontroly. Pokuty sa môžu vyšplhať až do výšky 33-tisíc eur.
Podľa čoho sa určí, v akom stupni je budova?
Okresné riaditeľstvá to robia na základe možných požiarnych rizík. Prihliada sa napríklad aj na situáciu v okrese, kde sa objekt nachádza. Či v ňom nedochádza k častejším požiarom.
Ako takáto kontrola vyzerá?
V prvom rade je zameraná na dokumentáciu. Preverujú sa školenia pracovníkov zariadenia, ktorí musia byť minimálne raz za 24 mesiacov školení na protipožiarnu ochranu. Kontroluje sa evakuačný plán, prechádzajú sa jednotlivé pracoviská, sledujú sa viditeľné požiarne nedostatky. Hľadajú sa miesta, ktoré môžu byť rizikové z pohľadu samovznietenia. Zmeny v objekte sa porovnávajú s pôvodnou dokumentáciou. Preverujú sa únikové cesty, aby neboli zatarasené. Kontroluje sa príjazdová cesta, aby sa mohla k objektu dostať požiarna technika. To je celá škála vecí, ktoré sa musia pri kontrole všímať s otvorenými očami. Darmo budú mať hasiace prístroje, keď sa k nim zamestnanci nedostanú alebo ich nevedia použiť.