Kto má rušiť postele? Poisťovňa či nemocnica?

, 09.10.2015 13:00
nemocnica, zdravotnictvo, lozka,
Kým v roku 2001 bol celkový počet nemocničných lôžok na Slovensku takmer 42-tisíc, vlani ich už bolo o 10-tisíc menej. Autor: ,

Ak sa nemocnica rozhodne zrušiť postele, pretože zavádza modernejšiu liečbu a dokáže vyliečiť pacienta za kratší čas, je to dobrý trend. Ak však o počte lôžok v nemocniciach rozhoduje len výška sumy od zdravotných poisťovní bez ohľadu na to, či sú v regióne potrebné, doplatí na to pacient. Doteraz kompetentní nevymysleli správny kľúč, ako redukovať nadbytočné lôžka. A tak sa v praxi uplatňuje skôr ten druhý spôsob.

Kým v roku 2001 bol celkový počet postelí takmer 42-tisíc, v roku 2010 to bolo len viac ako 35-tisíc, vlani takmer 32-tisíc. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií za posledných 5 rokov ubudlo najviac postelí na pľúcnych oddeleniach (až 712), potom na oddeleniach pre dlhodobo chorých (331) a na očných oddeleniach (244). Postele pribúdali iba na psychiatriách. Počet pacientov, ktorí potrebujú liečbu v nemocnici, sa však neznižuje, ročne je ich asi milión. Redukcia postelí je podľa ministerstva zdravotníctva z ekonomického a medicínskeho hľadiska dôležitý jav, pretože zlepšuje využitie lôžok, zabezpečuje kvalitnejšiu starostlivosť a férovejšie prerozdelenie zdrojov. Podľa riaditeľky komunikačného odboru Zuzany Čižmárikovej to súvisí so zavedením modernejších metód. „Ubúda počet pacientov, ktorých liečba vyžaduje hospitalizáciu, a zároveň klesá aj priemerná dĺžka hospitalizácie. Ako následok klesá počet nevyužitých lôžok,“ vysvetlila Čižmáriková. Podľa nej sa nemocnice zbavili postelí v takých regiónoch, kde ich bol nadbytok.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko tvrdí, že znižovanie počtu lôžok je trend, ktorý je štandardný v krajinách OECD. „Menej ošetrovacích dní, a to hlavne na akútnych lôžkach v operačných odboroch súvisí s tým, že už je mnoho prípadov riešených jednodňovou zdravotnou starostlivosťou. Na neoperačných, napríklad interných, je snaha pacienta čo najskôr diagnostikovať a čo najskôr vyliečiť,“ povedal Petko.

Petko však upozorňuje, že treba rozlišovať, či ide o akútne alebo chronické lôžka, ktoré sa ešte delia na operačné a neoperačné. Práve chronické lôžka netreba podľa neho bezhlavo škrtať. Niektoré nemocnice posteľový fond redukovali nielen z dôvodu modernejšej liečby, ale aj pre nedostatočné financovanie zo strany zdravotných poisťovní. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch v porovnaní s rokom 2010 vyradila 73 lôžok. „Pokles bol z dôvodu nezazmluvnenia zdravotných výkonov zo strany zdravotných poisťovní,“ vysvetlila hovorkyňa Ľubica Juríková. Najviac, až 31 zmizlo z oddelenia dlhodobo chorých. Nemocnica v Malackách pred tromi rokmi zrušila oddelenie dlhodobo chorých a s ním aj 35 lôžok. Opäť boli dôvodom platby z poisťovní, ktoré nepokryli náklady. Postele pre dlhodobo chorých pritom dnes chýbajú v každom regióne. Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková pripomenula, že pokiaľ ide o počet lôžok, predstava poisťovní je niekedy iná ako pohľad župy. V ich kraji chýba najmä detské pľúcne oddelenie. „Dostupnosť do Košíc alebo do Tatier z niektorých častí kraja presahuje 100 kilometrov a takisto by sa nemali znižovať lôžka pre dlhodobo chorých. Na zváženie je aj redukcia infekčných lôžok. Infekčné diagnózy sa často liečia na nepríslušných oddeleniach, čo ohrozuje aj iných pacientov,“ pripomenula.

Štyri nemocnice v Žilinskej župe (Kysucká nemocnica v Čadci, Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, Hornooravská nemocnica v Trstenej, Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne) prešli výrazným zoštíhlením v roku 2011, keď zdravotné poisťovne nezazmluvnili oddelenia pľúcne, kožné a onkológiu. „A to aj napriek argumentácii, že v našich nemocniciach je nevyhnutné zohľadniť najmä časovú dostupnosť, spádovú oblasť a rozptýlenosť obyvateľstva v rámci spádovej oblasti. Pre obyvateľov nášho kraja to znamenalo zníženie dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a následne aj kvality,“ povedala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

Neefektívnymi oddeleniami by sa podľa Zátekovej mali zaoberať nemocnice, analyzovať ich činnosť a vyvodzovať dôsledky. Buď ich ozdraviť, alebo zrušiť. „V žiadnom prípade by to nemala robiť za nich zdravotná poisťovňa,“ upozornila.

Všetky tri zdravotné poisťovne sa bránia a tvrdia, že postele neškrtajú. Poukazujú na to, že tento rok zvýšili nemocniciam platby.

V rokoch 2006 až 2008, keď viedol rezort Ivan Valentovič, vznikol zrejme jediný kľúč na redukciu postelí, na ktorom spolupracovali aj regióny. Vypracoval ho poradca ministra Milan Kamenský, ktorý prešiel každú nemocnicu a rokoval so župami aj majiteľmi nemocníc. Navrhoval zrušiť viac ako 6-tisíc postelí. „Vyšli veľké nezrovnalosti, prebytky lôžok vrátane Bratislavy, a tak som vypracoval návrh na ich zrušenie podľa jednotlivých odborov,“ povedal Kamenský.

Kamenský vychádzal z rôznych normatívov aj skúseností z iných štátov. „Napríklad, ak vo Švédsku nemá pôrodnica 700 pôrodov do roka, tak ju zatvárajú. Návrh som prejednal so všetkými župami, so šéfmi zdravotníckych odborov, so všetkými riaditeľmi nemocníc,“ spomína dnes.

Podľa neho redukovať postele treba, ale musí sa zohľadňovať viacero faktorov. „Má sa zhodnotiť celý región, počet pacientov, ale aj počet migrujúcich chorých z kraja do kraja,“ vysvetlil. „Sami riaditelia navrhovali, ktoré lôžka ešte treba znížiť, poprípade vytvoriť ďalšie, ktoré sú potrebné. Bol to racionálny návrh, s ktorým zdravotné poisťovne aj ďalej pracovali, ale vtedajšiemu ministrovi Valentovičovi sa do nijakých zmien nechcelo,“ uzavrel.

Prezidentka pacientskej organizácie Asociácia na ochranu práv pacientov Katarína Kafková si myslí, že treba určite prehodnotiť celú lôžkovú sieť. Transformácia by mala byť podľa nej riadená zhora a mala by brať do úvahy aj chorobnosť, úmrtnosť, sociálno-ekonomický status či vekové zloženie obyvateľstva v kraji. Mnohí pacienti sú podľa nej ťažko chorí seniori, veľakrát žijú sami v odľahlých regiónoch a pôvodná myšlienka, že pacienta aj na väčšie vzdialenosti rýchlo prevezie sanitka, nefunguje. „Pre ťažko chorých seniorov, v zlej ekonomickej situácii sa ústavná starostlivosť stáva nedostupnejšou,“ poukázala Kafková s tým, že má ťažké srdce na to, že sa rušia hlavne chronické lôžka. Pacienti, ktorí vyžadujú aj zdravotnú aj sociálnu starostlivosť, tak vlastne dopadajú najhoršie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nemocnice #lôžka #zdravotné poisťovne
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk