Zmeny obsahuje nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy, ktoré už prešlo pripomienkovaním. Dnes podľa pôvodného znenia platí, že exekútor musí nechať dlžníkovi 60 percent zo životného minima, čo je v súčasnosti 118,85 eura. Po novom sa chránená suma zvyšuje na 100 percent minima, ktoré je 198,09 eura. „Návrh reaguje na praktické poznatky, ktoré poukazujú na zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľov v súvislosti s enormne vysokým počtom vykonávaných exekúcií a realizovaných zrážok zo mzdy,“ odôvodňuje ministerstvo spravodlivosti.
Osobitné pravidlá budú platiť pri výživnom. Tie však spôsobia, že bývalému partnerovi, ktorý sa vyhýba tejto povinnosti, zostane od jaunára na účte viac. I keď nie o veľa. Slovenská komora exekútorov hovorí, že dnes dlžníkovi nie je možné zraziť 70 percent základnej nezraziteľnej sumy. Tá je 60 percent zo životného minima, čiže 118,85 eura a neplatičovi tak musí exekútor nechať 83,19 eura.
Štát chce minimum v ešte vyššej výške garantovať dlžníkom, ktorí si navyše neplnia zákonnú povinnosť, čo je trestné.Zuzana Kusá, sociologička
Podľa návrhu rezortu spravodlivosti nezraziteľná suma bude 50 percent životného minima, čo je 99,04 eura. „To ešte viac sťaží život rozvedeným matkám starajúcim sa o deti. Často už za súčasných podmienok majú problém s vymožením dlžnej sumy a neraz sa obracajú s prosbou o pomoc práve na súdnych exekútorov,“ tvrdí komora exekútorov.
Podobne u exekútora skončila rozvedená Eva z Bratislavy. Jej bývalý manžel totiž prestal platiť výživné na dve deti a dohodnúť sa s ním nedalo. Exekútor dnes pre ňu vymáha výživné aj ročný dlh. Eva hovorí, že mesačne musia vyžiť z 500 eur.
Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied poukazuje na to, že deťom a osamelým matkám, ktorým najviac hrozí riziko chudoby, štát žiadne životné minimum negarantuje. „Štát ho chce v ešte vyššej výške garantovať dlžníkom, ktorí si navyše neplnia zákonnú povinnosť, čo je trestné,“ čuduje sa nariadeniu vlády Kusá. Sociologička tiež upozornila, že v tomto prípade zaspali aj mimovládky, ktoré sa venujú problémom osamotených žien a detí a mali legislatívu pripomienkovať.
Ministerstvo spravodlivosti svoj návrh bráni. Podľa neho pohľadávka na výživné bude mať prednosť pred ostatnými. Tvrdí, že nižšie percento zo sumy, ktorú nemožno zraziť v prípadoch, keď sa vymáhajú nútené pohľadávky na výživné, bude chrániť nároky dieťaťa. Zvyšná mzda alebo iný príjem, ako tvrdí rezort, bude podliehať exekúcii.
Hovorkyňa komory Svetlana Kolesárová tiež upozorňuje, že zmena v nariadení sa týka aj tzv. prednostných pohľadávok ako náhrada škody pri ublížení na zdraví napríklad autonehodou či pracovným úrazom, ďalej pohľadávok pri náhrade škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi, patria sem dlhy na daniach a odvodoch. „Niekto niekomu spôsobí škodu na zdraví, jemu štát zagarantuje, že mu zostane aspoň životné minimum. Obeť často žije iba z dávok v hmotnej núdzi a jej štát negarantuje životné minimum,“ pripomenula Kolesárová. Slovenská komora exekútorov žiada, aby sa navrhované zvýšenie chránenej sumy nevzťahovalo na prednostné pohľadávky.
Komora exekútorov hodnotí nariadenie ako krok späť. Upozorňuje, že pre vymožiteľnosť práva je dôležitá rovnováha v právach veriteľov a dlžníkov. "Neustály posun tejto rovnováhy v prospech dlžníkov nepodporuje zodpovednosť jednotlivcov pri preberaní záväzkov a ich plnení si,“ uviedla v stanovisku.
Za najschodnejšiu cestu označila prevenciu. V rámci svojho programu Bližšie k ľuďom upozorňuje občanov, aby pri preberaní akýchkoľvek záväzkov dôkladne zvážili svoje možnosti a nenechali sa zlákať emotívnou reklamou či nákupnou horúčkou, pretože každý dlh raz treba zaplatiť.
Exekútori už takmer dva roky musia nechávať dôchodcom pri exekúciách 100 percent životného minima. Komora hovorí, že toto opatrenie vnímala ako ústretové gesto voči penzistom, ktorí sú častým terčom šmejdov či nebankoviek s predraženými úvermi.