Obchod s bielym mäsom sa nás týka viac ako inokedy

Obchodovanie s ľuďmi je jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov. Podľa odhadov každý rok uviaznu v pasci priekupníkov milióny ľudí. Z nich sa podarí identifikovať približne 45-tisíc obetí ročne.

14.10.2015 07:00
debata (20)
Neziskové organizácie a ministerstvo vnútra... Foto: Viera Hebertová, Pravda
Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi Neziskové organizácie a ministerstvo vnútra bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi neustále. Aktivitami pri príležitosti Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi chcú upozorniť na závažnosť novodobého otroctva. Zľava Zuzana Vatraľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu, Alexandra Malangone z Ligy za ľudské práva, Andrea Bezáková zo Slovenskej katolíckej charity, Tímea Stránská z Člověk v tísni Slovensko a Jozef Halcin z ministerstva vnútra.

Pri príležitosti Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi (18. október) sa mimovládne organizácie a ministerstvo vnútra rozhodli opäť upozorniť na fenomén novodobého otroctva a na aktivity, ktorými sa usilujú bojovať proti tomuto trestnému činu, pomáhať obetiam a prispieť k prevencii.

Ako uviedol Jozef Halcin z ministerstva vnútra, zisk z obchodovania s ľuďmi sa pohybuje okolo 150 miliárd dolárov. Pritom finančné prostriedky potrebné na zlákanie obete sú v hodnote asi desať eur. Pripomenul kampaň rezortu vnútra, keď na fiktívnu pracovnú ponuku na sociálnej sieti reagovalo zo 700-tisíc oslovených 400-tisíc ľudí. Na stránke, kde chýbali informácie o práci či zamestnávateľovi sa následne zaregistrovalo 2 300 ľudí. „Obchod s ľudmi tu bol stále. Dnes to voláme novodobé otroctvo. Ide o utajený, medzinárodne organizovaný a sofistikovaný trestný čin. Napriek tomu, že máme informácie o tom, ako by mala potenciálna obeť vyzerať, je ťažko ju identifikovať. Obeťou sa môže stať každý,“ dodal Halcin.

Obchodovanie s ľuďmi sa týka aj Slovenska

Najčastejšou cieľovou krajinou vykorisťovaných Slovákov je Veľká Británia a s odstupom nasledujú Nemecko a Česká republika. Obeťami sú najmä mladí vo veku 16 až 25 rokov či osoby zo sociálne slabších skupín.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá pôsobí aj na Slovensku, identifikovala od začiatku roka 2015 do konca septembra 20 obetí obchodovania s ľuďmi. „Z toho 15 sa rozhodlo využiť služby Programu podpory a ochrany pre obete obchodovania s ľuďmi. Dvanástim z nich IOM asistovala pri návrate na Slovensko. Z toho jednou obeťou bol cudzinec. Keď týchto ľudí identifikujú ako obete, väčšinou nemajú peniaze na návrat domov a bez finančných prostriedkov sú aj ich rodiny na Slovensku,“ uviedla za IOM Zuzana Vatraľová.

Ako ďalej opísala, v praxi to vyzerá nasledovne. Po identifikácií potenciálnej obete obchodovania s ľuďmi, zástupcovia IOM alebo ich partneri urobia s nimi riadený rozhovor. Ak zistia, že naozaj ide o obeť a tá sa chce dobrovoľne vrátiť na Slovensko, IOM ponúkne pomoc pri návrate aj reintegrácii.

Na začiatku apríla pri akcii v Rimavskej Sobote... Foto: SITA, Prezídium PZ
polícia, obchodovanie s ľuďmi Na začiatku apríla pri akcii v Rimavskej Sobote našli v zdanlivo neobývaných chatrčiach v mestskej časti Tomašová 11 obetí. Polícia zadržala štyri osoby a spolu s piatou ich obvinila z obchodovania s ľuďmi. Archívna snímka.

Na tej spolupracuje aj Slovenská katolícka charita (SKCH) spolu s občianskym združením Dotyk. „Obetiam ponúkame chránené ubytovanie s utajenom adresou v prípade, keď podajú trestné oznámenie a nie je pre nich bezpečné sa vrátiť alebo nemajú kam,“ uviedla projektová manažérka SKCH Andrea Bezáková. Doplnila, že zároveň je týmto ľuďom k dispozícii pomoc a podpora v rôznych oblastiach.

Alexandra Malangone, právnička Ligy za ľudské práva, upozorňuje na súčasný právny stav na Slovensku, keď ani domáci ani cudzinci nemajú prístup k bezplatnej právnej pomoci v trestnom konaní. Spolu s kolegami preto pracujú na sieti advokátov, ktorí za symbolickú odmenu alebo zadarmo zastupujú obete obchodovania s ľuďmi pred súdmi. Liga tiež monitoruje prístup sudcu alebo prokurátora voči obeti počas súdneho pojednávania. „Obchod s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a podobné trestné činy spôsobujú obrovský zásah do integrity osoby. Dochádza tak k opätovnej traumatizácii. Nie je totiž zabezpečené, aby obeť už nestretla páchateľa, nemusela mu čeliť. Alebo aby sa advokát páchateľa nespýtal nevhodnú otázku a obeť trestného činu tak nebola nútená opäť čeliť traumatickým zážitkom,“ uviedla Malangone.

Deti z detských domovov

„Našou klientkou je aj mladá žena, ktorá vo veku 18 rokov odišla z detského domova. Nemala kde bývať a stala sa z nej bezdomovkyňa,“ začína rozprávanie Andrea Bezáková zo SKCH. Na ulici ju niekto nahovoril na prostitúciu vo Veľkej Británii, kde si vraj skvelo zarobí.

„Realita bola taká, že spávala na zemi pri posteli. Na matraci spať nemohla, lebo páchol od zákazníkov, s ktorými musela spať. Páchateľ jej vravel, že jej vagína je dar a má ju používať na zarábanie peňazí. Potom sa jej podarilo ujsť. To je však skôr výnimočný prípad,“ opisuje situáciu mladej ženy Bezáková. Tento príbeh sa skončil relatívne dobre. Dievča je v útulku v Domove na pol ceste. Po traume, ktorú zažila, u nej prepukla schizofrénia.

Mladí ľudia, ktorí opustia detský domov, sú podľa Bezákovej veľmi naivní. „Peniaze, ktoré dostanú, dokážu minút hneď, keďže po prvý raz vidia takú sumu. Potom nevedia, čo ďalej. Sú veľmi ľahko naverbovateľní. Takýchto obetí je najviac a najviac sú obchodované vo Veľkej Británii, napr. aj na sobáše,“ doplnila.

Podobných príbehov pozná desiatky. Upozorňuje na prípad ženy, ktorá sa opakovane vracia k svojim zotročovateľom. „Je to podobný prípad. Odišla z detského domova pred desiatimi rokmi. Narazila na obchodníkov s ľuďmi a stala sa prostitútkou. Brala drogy a dokázali ju zlomiť. Teraz ju už nemusia držať pod zámkom. Je to príbeh zlomenej a skrotenej ženy, ktorá neujde,“ dodala Bezáková.

Rizikový je východ Slovenska

Organizácia Člověk v tísni Slovensko postavila výskum o potenciálnych obetiach na individuálnych rozhovoroch a pozorovaniach. Najzraniteľnejšími skupinami z pohľadu obchodovania s ľuďmi sú Rómovia, ktorí žijú v sociálne vylúčených lokalitách. Zneužívajú ich najmä na nútenú prácu, prostitúciu a žobranie.

Najčastejším cieľom cesty je pre nich Nemecko, Česká republika a Veľká Británia, najmä mestá Peterborough, Sheffield, Leicester, Derby, Birmingham či Glasgow. Páchatelia lákajú potenciálne obete priamo v osadách. Často na odporúčanie vzdialeného člena rodiny alebo niekoho z kruhu známych.

„Kombinuje sa tam niekoľko faktorov ako je chudoba, nízke vzdelanie a nedostatok príležitosti na prácu. Potom je akýkoľvek spôsob integrácie, akákoľvek ponuka vždy lepšia ako to, čo majú. Preto je vytrhnutie z prostredia akoby prirodzenou voľbou, stratégiou prežitia a dostávajú sa tak do situácií, ktoré sú rizikové,“ upresnila za OZ Tímea Stránská. Okresy s najvyšším počtom potenciálnych obetí na Slovensku sú Michalovce, Košice – okolie, Snina, Sabinov a Lučenec.

Otcovia rodín

Tímea Stránská zo slovenskej pobočky Člověk v tísni upozornila aj na fenomén, ktorým sú otcovia rodín. Tí majú slabo platené alebo žiadne zamestnanie.

„Muž, ktorý má rodinu, tri štyri deti, je z lokality, kde je nedostatok práce, príležitosti a nevie sa umiestniť na regulárnom trhu práce. V takejto situácii je preto jeho logickou voľbou, ak dostane ponuku práce v zahraničí s vidinou zárobku, že ju využije,“ uviedla Stránská.

Ide väčšinou o práce v stavebníctve, poľnohospodárstve či potravinárskom priemysle. Situácia sa podľa Stránskej zväčša opakuje. Muž príde na miesto výkonu práce, kde mu však povedia, že za sprostredkovanie má nejaký dlh a ten si musí odpracovať. „Potom robí 12 až 16 hodín denne. Bez prestávok, je pracovne vykorisťovaný, prichádza a odchádza z miesta, ktoré je izolované, má obmedzený prísun potravín a podobne,“ opísala ďalej situáciu.

Ako uviedla, nie je pravidlom, že by nemohol ujsť. Problém je podľa odborníčky v tom, že človek je pod ťarchou dlhov a ak chce vôbec niekedy nejaké peniaze vidieť, pracuje ďalej. Po troch štyroch mesiacoch si však uvedomí, že ho zneužívajú a peniaze ťahajú z neho.

„Ten muž sa vracia domov, ale neprináša žiaden zárobok a zároveň je tam obrovský pocit hanby. Je to odpoveď na otázku, prečo sa tí ľudia nehlásia ako obete, či prečo neodídu skôr,“ dodáva Stránská.

Utečenecká kríza a obchod s bielym mäsom

Zuzana Vatraľová upozornila, že medzi masou ľudí, ktorí prúdia do Európy, sú potenciálne tisíce obetí obchodovania s ľuďmi. Podľa jej slov nie každý má peniaze, aby zaplatil prevádzačovi. Cesta utečenca preto často trvá mesiace až roky. Absolvujú niekoľko zastávok, na ktorých si svoju cestu odpracujú. „Dôležité je mať proitargument. Keď sa hovorí, že ak má niekto 5-tisíc dolárov na prevádzača, nie je utečenec, nie je to pravda. My nevieme, ako k tým peniazom prišiel, či si ich nemusel zarobiť aj takýmto neľudským spôsobom,“ dodala Vatraľová.

Podľa právničky Alexandry Malangone je v rámci utečeneckej krízy možné hovoriť o zraniteľných ľuďoch, ktorí za určitých okolností môžu spĺňať definíciu prenasledovaných. „Je potrebné sústrediť sa na to, aby aj v identifikácii nedochádzalo k situáciám, keď pre veľký počet ľudí sa nebude táto identifikácia vykonávať vôbec. Zároveň v návratovej politike je dôležité brať ohľad na osoby, pri ktorých je možnosť, že sa stali obeťou obchodu s ľudmi a v takom prípade ich nemôžeme vrátiť do krajiny, kde by im mohlo hroziť neľudské zaobchádzanie."

Na vyhľadávaní zahraničných obetí v záchytnom tábore pre žiadateľov o azyl v Humennom spolupracuje aj SKCH. „Formou interaktívnych besied informujeme o fenoméne obchodovania s ľudmi. Títo prichádzajú z krajín, kde sa prevencia nerobí. Počas cesty sa mohli stať obeťou, ale nevedia sa sami ako obeť identifikovať,“ dodala Bezáková.

Ľudia by mali mať otvorené oči

Cieľom osvety je upozorniť na riziká a vyvolať u ľudí istú citlivosť na túto problematiku. Je dôležité, aby ľudia nezatvárali oči pred dianím v ich okolí. Aj pohľad na pobehujúce detí a ich občasné žobranie pred nákupným strediskom môže byť v skutočnosti scénou novodobého otroctva.

Neziskové organizácie a ministerstvo vnútra bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi neustále. Aktivitami pri príležitosti Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi chcú upozorniť na závažnosť novodobého otroctva.

Slovenská katolícka charita organizuje 16. októbra v Košiciach druhý ročník filmového festivalu Spolu proti obchodovaniu s ľuďmi. Dňa 20. októbra organizuje rezort vnútra v Bratislave prvú zážitkovú konferenciu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Medzinárodná organizácia pre migráciu v rámci projektu Nestaň sa otrokom! organizuje po celom Slovensku počas októbra a novembra tréningy o problematike obchodovania s ľuďmi a postupy, ktoré môžu využiť vo svojej praxi pri práci s mládežou. Tréneri zároveň budú môcť ďalej školiť svojich kolegov.

Člověk v tísni Slovensko koncom roka plánuje vydať dve publikácie, ktoré sa téme venujú. Pri príležitosti európskeho dňa sa na stredných školách aktivisti stretnú s mladými ľuďmi. Liga za ľudské práva okrem iného organizuje vzdelávacie workshopy, najbližší bude 7. až 8. decembra v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #obchod s ľuďmi #novodobé otroctvo