Niekoľko desiatok ich zástupcov prišlo v stredu na Námestie slobody upozorniť na neprijateľný stav v tejto oblasti. O pomoc žiadajú premiéra, pripravili si pre neho otvorený list, v ktorom sa zasadzujú za spravodlivejšie financovanie sociálnych služieb. „Veríme, že ak nás aj neprijme, aspoň si ho prečíta a zareaguje,“ vyhlásila Milada Dobrotková, šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Na verejnom zhromaždení pred vládnym sídlom sa hovorilo predovšetkým o potrebe zdvihnúť príspevok na odkázanosť, ktorý dostávajú kamenné sociálne zariadenia na každého odkázaného, zo súčasných 320 aspoň na 405 eur, teda na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy.
„Ak sú dnes odvody z miezd opatrovateľov vyššie ako príspevky, ktoré na odkázaných ľudí dostávame zo štátneho rozpočtu, je jasné, že odkázaní podporujú štát a financujú ho,“ zdôraznila Dobrotková.
Poskytovatelia služieb tiež vyzývajú kabinet, aby prevzal zodpovednosť za ich financovanie, keďže samosprávy to podľa nich nerobia spravodlivo, rovnakým dielom medzi verejné a neverejné.
„Samospráva, keďže nemá dosť peňazí, si financovanie sociálnych služieb vysvetľuje po svojom a necháva ľudí zomierať v zoznamoch na smrť!“ konštatovala ďalej Dobrotková. Až tretina ľudí, ktorí čakajú na príspevok v odkázanosti, podľa nej zomiera bez toho, aby sa ho aj dočkala.
Predsedníčka Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová upozornila na pretrvávajúce porušovanie ústavného práva na zdravotnú starostlivosť o odkázaných občanov z prostriedkov zdravotných poisťovní. Pritom štát za nich stále platí zdravotné odvody a v drvivej väčšine sú popri sociálnej odkázanosti aj chorí, s vážnymi diagnózami.
„Odkázaní seniori si celý život platili zdravotné poistenie a odvody, vybudovali túto krajinu, a keď najviac potrebujú pomoc, nedostaneme za nich od poisťovne preplatené zdravotné úkony?!“ pýtala sa Ghannamová.
Zvolávateľom zhromaždenia však nebol práve pochuti názor, ktorý na miesto jeho konania prišla prezentovať Asociácia prijímateľov sociálnych služieb. Tá dlhodobo navrhuje poskytovať príspevky nie sociálnym zariadeniam, ale priamo do rúk odkázaným.
„Oni sami nech sa rozhodnú, či si zaň zaplatia verejné alebo súkromné zariadenie, alebo opatrovateľskú službu v domácnosti,“ apelovala tajomníčka združenia Dana Gálová. Za príklad dala iné vyspelé krajiny EÚ, a najmä Českú republiku, kde prijatie takto postaveného zákona v roku 2006 doslova „vyprázdnilo“ sociálne domovy a umožnilo ľuďom návrat do domácej starostlivosti.
„Naopak, nešťastným slovenským príkladom neadresného financovania odkázanosti je nedávna tragédia v rodine zdravotne postihnutého muža z Popradu,“ uzavrela Gálová.