Čo presne úrad zistil, je nateraz tajné. Informácie aktuálne dostali poslanci a prokuratúra s tým, že musia dodržať záväzok mlčanlivosti. Podľa našich informácií majú byť v protokole zistené viaceré pochybenia, pretože dostavbu Mochoviec dlhodobo monitorovali nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj bezpečnostné orgány. Je možné, že správa bude prerokúvaná v osobitnom parlamentnom výbore, pretože ide o zistenia bezpečnostných zložiek.
Kontrolórov do elektrární privolal ešte bývalý minister hospodárstva Pavol Pavlis po tom, čo sa viackrát navyšoval rozpočet meškajúcich Mochoviec. Aktuálne má dostavba stáť 4,6 miliardy eur, aj keď prvotný rozpočet v roku 2008 bol 2,8 miliardy eur. Mochovce sa stavajú najmä na úkor dividend pre akcionárov, teda aj slovenských daňovníkov. Takto sa na tom dohodli Enel a vláda, a boli pri tom bývalí ministri Pavol Rusko, Ivan Mikloš a Jirko Malchárek.
Čisté zisky elektrární po zdražení elektriny za roky 2006 až 2014 dosiahli až 2,4 miliardy eur, pričom Dzurindova vláda pred privatizáciou tvrdila, že dosiahnu v rokoch 2006 až 2010 spolu 100 miliónov eur. Denník Pravda ešte v roku 2007 ako prvý upozornil na to, že koordináciu nad dostavbou, a teda aj dodávateľmi, prebral Enel Produzione. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zvyčajne preveruje aj výhodnosť obstarávaní a hospodárnosť zmlúv.
Čo presne kontrolóri zistili, nie je jasné, a komentovať to nemôžu ani elektrárne. Údajne nemá ísť len o drobnosti typu chýb v cestovných príkazoch. „Slovenské elektrárne poskytli NKÚ plnú súčinnosť. Vzhľadom na to, že Správa NKÚ je prerokovávaná v špeciálnom režime vyhradené, nemôžeme sa verejne vyjadriť k jej obsahu, avšak zároveň odmietame akékoľvek špekulácie o podrobnostiach," reagovala hovorkyňa Slovenských elektrární Jana Burdová.
Na informácie o protokole sú nateraz všetci zainteresovaní skúpi. Predseda parlamentu Peter Pellegrini dokument o kontrole, ktorú uskutočnil NKÚ, pridelil finančnému výboru parlamentu. „Keď sa s ním oboznámia poslanci, predseda parlamentu rozhodne, čo bude ďalej,“ povedal hovorca Národnej rady Martin Dorčák.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Šéf finančného výboru Daniel Duchoň zo Smeru nechcel o obsahu zistení hovoriť, „Porušil by som zákon,“ podotkol. Podobne sa vyjadrili aj ďalší oslovení členovia výboru. Do spisu mohli len nahliadnuť, zároveň podpísali vyhlásenie, že neprezradia jeho obsah. Keďže výsledkom kontroly mali byť zistenia o efektívnosti použitia prostriedkov všetkých daňových poplatníkov, je zvláštne, že nie ani zrejmé, či bude o nich parlament vôbec diskutovať.
Pritom celé poslanecké plénum ešte vlani požiadalo kontrolný úrad o preverenie elektrární. Kontrolný protokol je tak utajovanejší ako výročná správa Slovenskej informačnej služby (SIS). Hoci je aj tá v utajenom režime, Národná rada ju každoročne prerokuje. Navyše, výňatky z nej tajná služba zverejňuje na svojej internetovej stránke.
NKÚ utajenie výsledkov kontroly v elektrárňach zdôvodnil tým, že sa uskutočnila v režime vyhradené. „O použití zákonného postupu z hľadiska utajeného nakladania so zistenými skutočnosťami pri kontrole uvedeného subjektu rozhodlo bývalé vedenie úradu a súčasný predseda NKÚ danú skutočnosť plne rešpektoval,“ uviedla hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
Podľa nej vyhradený režim nebráni poslancom, ako aj vyšetrovateľom, aby získali potrebné informácie, mohli aktívne konať a vyvodzovať napríklad trestnoprávnu zodpovednosť. Hovorkyňa doplnila, že NKÚ komunikuje s Národnou kriminálnou agentúrou a vyšetrovatelia majú k dispozícii všetky potrebné dokumenty a zistenia.
Bližšie informácie zatiaľ neposkytla ani prokuratúra. „V súčasnosti prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľ vyhodnocujú protokol NKÚ,“ uviedla hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Podľa informácií Pravdy mali kontrolóri a samotné elektrárne k zisteniam zásadne odlišné postoje. NKÚ však trval na svojej verzii. Kauza prichádza takmer zároveň s krokom, keď päť vysokopostavených bývalých manažérov Slovenských elektrární polícia obvinila zo spáchania zločinu. V tomto prípade však má ísť o obdobie spred jari 2006, teda predtým ako do elektrární vstúpil Enel.
Obvinenie sa má týkať bývalých štátnych manažérov zodpovedných za sporný prenájom Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Súd už povedal, že prenájom bol nezákonný a štát prevzal elektráreň späť. Odškodnenie za to si nárokuje štát, ale aj Enel, ktorý hovorí o porušení privatizačnej zmluvy.
Kauza okolo zistení NKÚ k Mochovciam prichádza v čase, keď Enel svoje akcie v SE predáva. Exkluzívne rokovania o kúpe podielu vedie Energetický a průmyslový holding, za ktorým stojí český podnikateľ Daniel Křetínský a slovenská finančná skupina J&T. Křetínský sa už vyjadril, že z aktív Slovenských elektrární sú práve Mochovce pre nich nezaujímavé.
Trhové ceny elektriny totiž medzičasom poklesli a Mochovce nemajú v najbližších rokoch prinášať zisky, aj keď v budúcnosti sa môže karta obrátiť. Špekuluje sa, že do procesu môže vstúpiť štát. Premiér Robert Fico označil za prioritu pri predaji práve dostavbu Mochoviec, a tak by Enel mal akcie predávať postupne a byť pri dokončení projektu.
V lete sa tiež špekulovalo, že Mochovce by mali mať nového koordinátora dostavby. Záujem prejavila česká spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou ruského OMZ Škoda. Elektrárne potvrdili snahu posilniť koordináciu projektu, situáciu však napokon vyriešili tak, že tvoria tím špeciálnych expertov. Enel Produzione je pri stavbe naďalej.
„Slovenské elektrárne boli a sú generálnym koordinátorom dostavby tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce. Sústrediac sa plne na projekt, ktorý vstupuje do svojej finálnej fázy, kedy sa testujú rôzne technológie pred spustením, Slovenské elektrárne skúmajú rôzne alternatívy, riešenia na posilnenie projektu, využívajúc lokálne expertné schopnosti, teda regionálnych expertov,“ dodáva Burdová.
Tretí blok je už dostavaný na 90 percent, a tak prechádza do technickej fázy skúšania jednotlivých systémov. Blok by mal po navezení paliva odštartovať činnosť na budúci rok a štvrtý blok následne v roku 2017.