Zrážky sa presúvajú z juhu na sever

Tento víkend by sa mal niesť v znamení ústupu zrážok. V sobotu by ešte malo pršať, najmä na juhu Slovenska, ale v nedeľu už bude zrážok menej. Doteraz počasie u nás ovplyvňovali poveternostné fronty, ktoré na územie Slovenska postupovali z juhu. Na budúci týždeň sa však situácia zmení, mali by sa k nám dostať fronty od severozápadu, takže výdatné zrážky by sa mali vyskytovať hlavne na severozápadnom Slovensku.

„Veľa pršalo a je veľmi vlhko. Ak sa niekedy v druhej polovici októbra presadí vplyv tlakovej výše, mohlo by to teoreticky znamenať, že v horských oblastiach bude svietiť slnko. V nižších polohách narobí problémy hmla alebo inverzná oblačnosť. Šance, aby sme mohli očakávať návrat babieho leta, sa týmto veľmi zhoršili. Môže sa podariť deň, že sa hmla rozpustí a objaví sa slnko, ale bude to už len paberkovanie. Budú to skôr jednotlivé prípady,“ predpokladá Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Prognózy na nasledujúci víkend a koniec októbra podľa Faška naznačujú, že zrážky by sa už v závere mesiaca nemuseli vyskytovať. Teploty by tiež nemali byť na toto ročné obdobie veľmi zlé. Na konci októbra by sa mohli ešte vyskytnúť teploty okolo 15 stupňov Celzia.

Tohtoročný október sa však zrejme zaradí medzi zrážkovo bohatšie. Klimatológ pripomína, že október má podľa dlhodobých meraní veľký rozptyl medzi najdaždivejším a najsuchším obdobím, v jednom roku za celý október takmer nezaprší, inokedy napadá extrémne veľa zrážok. Vidno to z údajov o priestorových hodnotách úhrnu zrážok, čo sú zrážky rozložené na celé územie Slovenska. Od roku 1881 bol najchudobnejším na zrážky október v roku 1951, keď napadali iba dva milimetre. Naopak, zrážkovo najbohatším bol október 1974, vtedy hodnota priestorového úhrnu zrážok dosiahla na Slovensku 198 mm. Inými slovami, v októbri 1974 spadlo na každý štvorcový meter územia Slovenska 198 litrov vody, kým v roku 1951 to boli len dva litre.

Tento rok boli zaznamenané veľmi vysoké úhrny zrážok na juhovýchodných svahoch, napríklad v Malých Karpatoch. Je to zaujímavý fenomén uplatňovania sa návetria na niektorých pohoriach. V Modre-Piesku, kde je meteorologická stanica pri astronomickom observatóriu, napršalo za tri dni od 13. do 15. októbra až 113 milimetrov. „Je to najvyšší trojdňový úhrn zrážok, ktorý tam bol zaznamenaný od roku 1988, odkedy stanica funguje. Napríklad vo štvrtok napršalo v Modre-Piesku 50,5 milimetra, ale v Kuchyni na letisku na opačnej strane Malý Karpát to bolo iba 7,9 milimetra, lebo táto stanica je už v závetrí Malých Karpát,“ hovorí Faško.