Odborníci však vravia, že ich budeme môcť zbierať ešte aj v novembri. Tohtotýždňový dážď navyše aspoň udržal teploty nad bodmi mrazu a aktuálny víkend môže byť na huby najlepší v roku. S dubákmi už včera chodili ľudia z lesov na Záhorí a na strednom Slovensku je to tak už niekoľko dní.
V tomto období si treba dať veľký pozor na muchotrávky, ktorých rastie teraz neúrekom. O veľkom šťastí môže hovoriť rodina z Liptova, ktorá zrejme už nikdy nebude chcieť ochutnať žiadne huby. Manželský pár dôchodcov a ich dcéra v nedeľu zjedli prudko jedovatú muchotrávku tigrovanú, ktorú si pomýlili s bedľou jedlou. Všetci traja však mali veľké šťastie, lekárom sa ich podarilo zachrániť. Sanitka ich priviezla v nedeľu večer do nemocnice v Liptovskom Mikuláši.
„Boli vo vážnom stave, hospitalizovaní na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde ich napojili na umelú pľúcnu ventiláciu. V utorok sme ich prepustili do domáceho liečenia,“ povedala Ľudmila Pahančeníková, riaditeľka Liptovskej nemocnice s poliklinikou.
Mykológovia radia, zbierajte len tie huby, ktoré stopercentne poznáte, pri akejkoľvek pochybnosti je lepšie podozrivú hubu vyhodiť. Žiadna lepšia rada neexistuje. Následky môžu byť totiž fatálne. Podľa mykologičky Ivony Kautmanovej súčasné ochladenie vôbec neznamená koniec hubárskej sezóny. A už vôbec nie na juhu Slovenska, kde vlastne ešte nemrzlo. A trochu snehu na severe tiež huby nemusí zastaviť, bolo to len krátkodobé, a ak nebudú dlhšie trvajúce mrazy, aj tam by ešte stále mohli rásť.
Aktuálne počasie huby milujú
„Toto je v podstate výborné počasie, lebo prší a teploty sú okolo 15 stupňov, to hubám veľmi vyhovuje. Minimálne suchohríby, masliaky, rýdziky, plávky a možno aj dubáky, to všetko by ešte mohlo ísť. Pršať ešte má, nejaké veľké mrazy nie sú hlásené, takže pokojne môže byť hubárska sezóna ešte mesiac,“ predpokladá Ivona Kautmanová.
Popredný slovenský mykológ Ladislav Hagara sa na tohtoročnú sezónu díva skôr pesimisticky. Horúce a suché leto zanechalo svoje následky. Najhoršie sú na tom oblasti, kde celé leto prakticky nepršalo. Ľudia nič nenazbierali a biedne to s predajom húb dlho vyzeralo aj na miestnych trhoviskách.
„Je to bezkonkurenčne najhoršia hubárska sezóna, akú som zažil za posledných 35 rokov. A výhľad je zlý, pretože je obrovský vlahový deficit, na Záhorí nepršalo celé týždne. Podhubie je zamreté, potrebuje čas, aby sa prebralo. Na juhozápade bolo extrémne sucho, a to sa teraz prejavuje. Huby, ktoré ľudia najradšej zbierajú, rastú tak 10 dní po výdatných dažďoch,“ vraví Ladislav Hagara, autor hubárskych príručiek a Veľkého atlasu húb, ktorý popisuje 1 200 druhov.
Huby podľa jeho názoru môžu teraz rásť na miestach, kde boli búrky a spadli výdatné zrážky. Ale sú šťastlivci, ktorým sa podarilo nájsť huby aj na Záhorí a v okolí Bratislavy. Podľa správ na stránke Nahuby.sk v Malých Karpatoch rastú hríby smrekové a zrnitohlúbikové, v okolí Pezinka sa vyskytujú smrekáče, suchohríby, modráky, václavky, koralovce, uchovce, v okolí Malaciek ľudia našli hlavne suchohríby a bedle.
Dobrú žatvu mali hubári na severe Slovenska, napríklad v okolí Terchovej, Zázrivej, Oravského Podzámku či Lieseku. Róbert Pauer z Martina sa vybral na huby do týchto končín minulý týždeň a vrátil sa s parádnym úlovkom. Domov si priniesol asi 6 kilogramov dubákov a približne toľko aj pestrej zmesi kozákov, rýdzikov a suchohríbov.
„Najväčší dubák mal okolo 600 gramov, pritom bol úplne zdravý, rovnako aj všetky ostatné. Jesenné huby sú väčšinou zdravé, letné bývajú červivé. Momentálne rastú, ale ktovie, ako dlho ešte budú. Je to hotová alchýmia, jeden deň rastú, potom dva dni nerastú a opäť začnú rásť, to závisí od počasia,“ vraví 52-ročný Róbert Pauer, pre ktorého je zbieranie húb celoživotnou vášňou, venuje sa mu už 40 rokov.
Krásne huby s červenými klobúčikmi
Koše plné húb si priniesla z okolia Malej Lehoty pri Novej Bani 32-ročná Katarína Králová a jej rodina. Všetky našli na jednom mieste. Najskôr sa na toto tajné miesto vybrali jej rodičia, ktorým volali známi – príďte sem, my už máme plné koše, nemáme ich kde dávať. Rodičia sadli do auta, išli tam a doniesli tri plné koše húb, asi 150 kusov. Hovorili, že nebolo kde stupiť, rástli tam jedna vedľa druhej. Väčšinou osikáče, kozáky osikové, čo sú krásne huby s červenými klobúčikmi.
„Na druhý deň som išla na to isté miesto s mojím otcom, za hodinu a pol sme naši vyše 40 kusov. Bol to paradox, dole bolo vlhko, mokrá tráva, ale keď sme vyšli po svahu hore, tam bolo totálne sucho a ani jeden hríb. Taký veľký rozdiel na nejakých 200 metroch. Bývam v Novej Bani, do jej okolia sme chodili celé leto skúšať, ale nenašli sme nič. Tento úlovok nám všetko vynahradil,“ pochvaľuje si Katarína Králová.
Skutoční hubári v lese veľmi neradi vidia sviatočných hľadačov, ktorí s obľubou kopú do húb, čo nepoznajú, hoci môže ísť o jedlé druhy. Pavol Remiáš, člen Slovenskej mykologickej spoločnosti, hovorí, že pozná viacerých hubárov, čo najradšej chodia do lesa, keď popŕcha, lebo vtedy nie je v horách veľa ľudí. A už vôbec žiadni sviatoční hubári.
„Huby rastú, ale nie v takom hojnom počte ako napríklad vlani. Stále pribúda druhov, jeseň je obdobie, keď rastie najpestrejšia škála húb. Vo veľkom začali rásť podpňovky, ľudovo nazývané václavky alebo michalky. Málo je rýdzikov, aspoň v tomto regióne,“ hovorí Pavol Remiáš o hornej Nitre, kde býva a kde najčastejšie chodí na huby. Ich poznávaniu sa venuje už pol storočia. Tunajší hubári usporiadali začiatkom októbra v obci Malinová neďaleko Prievidze hubársku výstavu spojenú s poradňou. Mala obrovský úspech, ľudia na ňu priniesli 112 druhov húb. Vlani na podobnej akcii bolo okolo 80 druhov.
„Ľudia začínajú zbierať aj také druhy, ktoré predtým nechávali v lese alebo ich rozkopávali. Myslím si, že minimálne do konca októbra budú ešte stále huby rásť, ak nezačne mrznúť. Aj keď sa schladí napríklad na 4 – 5 stupňov Celzia, hubám to neprekáža. V minulosti som už našiel mladé dubáky, ktoré boli zasypané snehom. Pri globálnom otepľovaní je stále teplejšie a teplejšie, možno budeme zbierať huby aj pred Vianocami,“ predpokladá Pavol Remiáš.
