Na negatívne dosahy liberalizácie v lekárnictve, ktorú zaviedli zmeny v zákonoch pred desiatimi rokmi, upozornila počas víkendu lekárnická komora. Liberalizáciou sa zrušilo obmedzenie, podľa ktorého licenciu na prevádzku lekárne mohol získať len lekárnik. Zrušená bola aj geografická regulácia lekární, čo malo priniesť ich väčšiu dostupnosť, nové lekárne však vznikali skôr tam, kde už boli, teda prevažne v mestách, nie v obciach s menším počtom obyvateľov.
Lekárnici podľa vzoru Maďarska vidia zlepšenie v návrate k regulácii lekárenstva. Chcú napríklad dosiahnuť, aby lekárne vlastnili iba odborníci. Kritizujú, že v súčasnosti môže lekáreň prevádzkovať ktokoľvek, stačí, ak má zamestnaného farmaceuta. „Žiaľbohu, z lekární sa stali obchody. Nie zo všetkých, ale z množstva. Pribudli stovky nových lekární, nekalé marketingové prvky ako odmeňovanie eurami za recept a rôzne vernostné programy. Vytratila sa odbornosť a kvalita poskytovaných lekárnických služieb,“ zhodnotil dosah liberalizácie predseda Regionálnej lekárnickej komory v Trenčíne a predseda predstavenstva spoločnosti Unipharma Tomislav Jurik.
Lekární v skutočnosti pribudlo. Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa by ich však malo byť asi o tretinu menej. Kým na Slovensku je 2 100 lekární na päť miliónov obyvateľov, v susednej počtom obyvateľov dvakrát väčšej Českej republike je ich 2 700. Hoci je lekární veľa, konkurencia ceny nestiahla, ale náklady pacientov na lieky podľa Sukeľa stúpli dvojnásobne.
„Dostupnosť liekov je taká, že napríklad neexistuje pohotovostná služba. Pacienti napriek tomu, že na každej ulici máme po štyri lekárne, sa dnes nevedia dostať k svojim liekom,“ doplnil prezident lekárnickej komory. Ako príklad uviedol vakcíny proti hepatitíde, ktoré aj napriek epidémii chýbajú na východe Slovenska. Poukázal na to, že mnoho liekov sa vyváža do zahraničia, ale chýbajú slovenským pacientom.
V mestách je lekární priveľa, na vidieku chýbajú. Podobný problém riešia aj v Česku. Nadbytok cítia najmä vo veľkých mestách. „Máme neskutočný pretlak v mestách, zbytočne máme miesta, kde je dvakrát, trikrát viac lekární, ako by bolo treba. Takže preto teraz začíname pracovať so zdravotnými poisťovňami na modeli, ktorý by skutočne pripustil vznik a zmluvu novej lekárne jedine v mieste, kde bude naozaj potrebná,“ priblížil prezident Českej lekárnickej komory Lubomír Chudoba.
V Maďarsku sa pred štyrmi rokmi vrátili k regulácii po tom, čo vláda Viktora Orbána v septembri 2010 vyhlásila moratórium na vznik nových lekární. V zmenených podmienkach 100 lekární ukončilo činnosť. „Podľa výsledkov našich zistení jednoznačne liberalizácia neslúžila čisto pacientom. Vyskytovali sa problémy so zásobovaním. A vzhľadom na to, že cieľom nášho snaženia je pacient, musíme hľadať iné spôsoby, ak nefunguje liberalizácia,“ povedal vedúci úradu Maďarskej lekárnickej komory Attila Horváth-Sziklai.
Slovenská lekárnická komora sformulovala šesť požiadaviek, ktoré predloží ministerstvu zdravotníctva. To bude reagovať, až keď sa s nimi oboznámi.