Podľa Mesároša tento čin môže na Slovensko priniesť ďalšiu vlnu extrémistických prejavov. Maďarská strana Jobbik sa vyznačuje najmä pravicovými extrémistickými vyjadreniami namierenými proti Rómom a v súčasnosti aj proti utečencom.
„Vo svojich vyjadreniach však predstavitelia tejto strany neopomínajú ani Slovenskú republiku, pričom ich rétorika sa zameriava na snahy o narušenie jej územnej celistvosti. V rámci toho žiadajú obnovenie stavu hraníc spred uzavretia Trianonskej dohody a za týmto účelom pravidelne usporadúvajú verejné pochody,“ pripomína Mesároš.
Posledný z takýchto pochodov sa uskutočnil v júni tohto roku, kde sa pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti zhromaždil dav ľudí hlásiacich sa k extrémistickým názorom. Medzi nimi nechýbali ani prívrženci strany Jobbik. Na pochode podľa riaditeľa SNSĽP zazneli heslá ako „Preč s Trianonom“ alebo „Slovensko, nenávidíme ťa“.
Mesároš považuje akékoľvek prejavy extrémizmu za neprípustné a spoločensky odsúdeniahodné. „SNSĽP pravidelne monitoruje a vyhodnocuje problematiku extrémizmu v SR a na základe týchto zistení možno skonštatovať, že extrémistické prejavy sú v našej spoločnosti stále prítomné.
Skutočnosť, že došlo k otvoreniu poslaneckej kancelárie Jobbiku v Dunajskej Strede, podľa mňa len napomôže rozširovaniu extrémistických myšlienok. Preto som presvedčený, že Jobbik a jeho politika do slušnej a tolerantnej spoločnosti nepatrí,“ dodal Mesároš.
Výkonný riaditeľ strediska upozorňuje, že pravicový extrémizmus je podľa nemeckého politológa Hansa-Gerda Jaschkeho „súhrn postojov, spôsobov správania a akcií, ktoré sú buď organizované alebo nie, ktoré vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka, vyžadujú etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom, odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie a demokraciu chcú definovať ako spiatočnícku“.
Cestou ako zabrániť podobným prípadom je podľa predsedu NR SR Pellegriniho legislatívna úprava. Otvorené sú podľa neho v súčasnosti niektoré zákony, v ktorých by takáto úprava bola možná. "Napríklad jeden z nich by mohol byť zákon o činnosti politických strán, ktorý by jasne definoval, kto môže a za akých podmienok vykonávať na Slovensku politickú činnosť.
Malo by byť jasne definované, že tak môže urobiť predstaviteľ strany alebo strana, ktorá je registrovaná v rámci SR alebo v zmysle európskych dohôd na pôde Európy," vysvetlil Pellegerini s tým, že možno sa nájdu aj ďalšie ustanovenia, v ktorých to možno upraviť.