„Nie je to len kríza čísel, ale globálnej solidarity. Sú to ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, sú zúfalí, hľadajú pomoc a záchranu života,“ povedal v Gabčíkove, kde si prezrel priestory centra a bez prítomnosti kamier sa rozprával s jednou z ubytovaných rodín. Návštevu v zariadení sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, okolo šéfa OSN sa pohybovala asi dvadsiatka ochrankárov. Spoločnosť mu robili minister vnútra Robert Kaliňák a jeho rakúska kolegyňa Johanna Mikl-Leitnerová.
Pan Ki-mun dúfa, že Európska únia sa bude pri riešení problému migrantov a utečencov zo Sýrie aj Afriky ešte viac angažovať a na chystanom summite EÚ – Afrika vo Vallette príde s ešte „širším a komplexnejším riešením“. „To je priorita, lebo prichádza zima a tým sa situácia z hľadiska humanitárnych podmienok ešte zhorší,“ upozornil po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Predtým rokoval aj s premiérom Robertom Ficom.
Lajčák počas návštevy Pan Ki-muna oznámil príspevok dva milióny eur, ktorý vláda poskytne do fondov a programov OSN na riešenie krízy. Zároveň vyčlení 600-tisíc eur na preventívnu diplomaciu a mierové operácie. Obaja pritom debatovali aj o ďalších výzvach súčasného sveta – klimatickej zmene, udržateľnom rozvoji či bezpečnostnej reforme OSN.
Utečeneckú krízu pripomenul Pan Ki-mun aj dopoludnia pri prevzatí čestného doktorátu Univerzity Komenského, kde sa stretol aj so študentmi Právnickej fakulty. Priznal sa pritom, že ako malý chlapec bol tiež utečencom. „Bol som hladný, unavený. Bola to práve OSN, kto mne a mojej rodine pomohol,“ povedal Pan Ki-mun. Stalo sa to počas kórejskej vojny v 50. rokoch minulého storočia, keď mal šesť rokov. Jeho rodina ušla do hôr, do rodnej dediny sa vrátili až po vojne.
Foto: SITA, Marko Erd
Spomenul tiež viacerých slovenských diplomatov, osobitne Jána Papánka. „Tiež pomáhal ľuďom, ktorí ušli pred diktatúrou,“ pripomenul poslucháčom rodáka z Brezovej pod Bradlom, ktorý sa v roku 1945 ako československý diplomat podieľal na spísaní Charty OSN. „Tento duch solidarity od statočného slovenského štátnika a zakladateľa OSN je dnes veľmi potrebný,“ dodal Pan Ki-mun.
Pan Ki-mun ocenil aj niektorých terajších slovenských diplomatov. Okrem svojho asistenta pre politické záležitosti Miroslava Jenču, pripomenul najmä Jána Kubiša, ktorý od marca vedie misiu OSN v Iraku a predtým tri roky pôsobil v Afganistane.
Práve o Kubišovi a Lajčákovi sa hovorí ako o možných kandidátoch na budúceho generálneho tajomníka OSN, ktorý sa bude voliť koncom budúceho roka. Pan Ki-mun sa komentovaniu ich šancí na úspech diplomaticky vyhol. „Počul som, že sú tu ašpirácie zo strany Slovenska, ale, ako iste viete, je to rozhodnutie, ktoré je v rukách členských štátov, nie generálneho tajomníka,“ povedal.
Podľa politológa Juraja Marušiaka pozvanie a návštevu generálneho tajomníka možno vnímať aj ako snahu o získanie podpory pre slovenského kandidáta. „O tejto téme sa hovorí a je dosť pravdepodobné, že sa o tom diskutovalo aj počas návštevy,“ myslí si Marušiak. Šance slovenského kandidáta však nechce odhadovať. Aj pritom pripomína, že generálny tajomník OSN môže pri voľbe svojho nástupcu zohrať skôr sprostredkovaciu rolu. „Ale hlavné slovo budú mať najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady, ktorí môžu kandidatúru vetovať, a potom ostatné členské štáty, ktoré volia,“ dodal Marušiak. Šance Slovenska na získanie prestížneho postu môže pritom ovplyvniť aj to, aký má postoj k riešeniu utečeneckej krízy, ale aj iné faktory ako napríklad postoj k riešeniu konfliktu v Sýrii.