V kauze Centroom zostali vlastníci totálne bezmocní

Prípad obytného domu Centroom v Piešťanoch v plnej nahote odhalil lesk a biedu súčasnej stavebnej legislatívy.

20.10.2015 08:00
Centroom, Piešťany Foto: ,
Obytný dom Centroom v Piešťanoch.
debata (117)
Majitelia bytov, ktorí po kolapse budovy náhle a bez vlastného zavinenia zostali bez strechy nad hlavou, sú bezradní a nevedia, čo s nimi bude ďalej. Z bývania za státisíce im zostali len dlhy. A povinnosť postarať sa o dom na vlastné náklady.

Mesto im dočasným prístreškom pomohlo len na desať dní. Núdzové ubytovanie museli do nedele opustiť. Mnohí sa pritom pred kúpou bytu v novostavbe zaviazali banke hypotékou, aj na viac desaťročí. Prípadne svoj predchádzajúci byt či dom predali.

Počas víkendu sa v nosných múroch objektu objavili ďalšie nebezpečne sa rozširujúce trhliny. Vydula sa podlaha, popraskala dlažba. Nikto nepovolaný sa k nemu nesmie priblížiť viac ako na tri metre, oplotený je prenosnými zábranami. Už v sobotu do neskorej noci rokoval na mestskom úrade o situácii v bytovke krízový štáb. Označil ju za mimoriadne vážnu.

„Momentálne čakáme, že nám správca domu, zastupujúci vlastníkov tamojších 44 bytov, predloží projekt sanácie budovy. Posledný termín mal dnes (v pondelok – pozn. redakcie), zatiaľ neprišiel,“ informoval Pravdu v pondelok po štvrtej popoludní pracovník piešťanského mestského úradu Ivan Pauer, poverený vedením oddelenia stavebných služieb.

Paradoxne si teda projekt, ktorý má zabrániť zrúteniu budovy, zlepšiť jej technický stav, ale aj ochrániť stavby a ľudí v okolí, si musia obstarať a zaplatiť sami poškodení. „Žiaľ, taký je zákon,“ potvrdil Pauer. Podľa neho vlastníci akurát následne môžu vymáhať vynaložené peniaze od investora stavby, akciovky Iuris Group. Tá by ich zase mohla žiadať od projekčnej kancelárie, pre ktorú pracoval kontroverzný statik Ján Tomčáni.

Dom stavalo viacero firiem, niektoré už údajne zanikli. Ako doplnil jeden z vlastníkov bytov, ktorý nechcel by menovaný, bytovka má uzavretú aj domovú poistku. Nie si je však istý, či sa poistné plnenie vzťahuje aj na chyby pri výstavbe.

Vlastníci sa tak ocitli v začarovanom kruhu, z ktorého nevedia von. „Obávam sa, že ich situácia je veľmi zlá,“ uvažuje Marta Černá z organizácie Fórum spotrebiteľov. Zákony sú dnes podľa nej také deravé, že v prípade, ak majitelia bytov neboli nejako špeciálne poistení, ocitli sa mimo akýchkoľvek záchytných sietí, ktoré by im problém pomohli účinne vyriešiť. „V podstate im môžem odporučiť len to, aby hromadne, nie jednotlivo, podali žalobu na firmu, ktorá im byty predala,“ uviedla Černá.

Aj vtedy sa však, varuje Černá, musia pripraviť na zdĺhavý boj s neistým koncom, keďže predajca a investor domu zrejme obratom zažaluje zhotoviteľa a vinník sa možno bude hľadať roky. A keď sa aj nájde, možno bude nesolventný, prípadne už nebude existovať, takže ani finančnej satisfakcie sa nedočkajú. „O šmejdoch, ktorí predávajú hrnce, sa toho popísalo mnoho. Šmejdi, ktorí navrhujú a stavajú domy, zostávali dosiaľ utajení,“ uzavrela.

Aj platný stavebný zákon je oproti minulosti oveľa menej prísny a v niektorých ustanoveniach veľmi vágny. „Napríklad projekt, na základe ktorého sa na Slovensku získava stavebné povolenie, kedysi známy ako úvodný projekt, stačí dnes vypracovať bez vyriešenia rozhodujúcich podrobností stavby. Čo môže skĺznuť až do síce pekných, ale ťažko realizovateľných omaľovánok. A podľa takejto dokumentácie sa častokrát stavba zhotovuje,“ prezradil Pravde bývalý šéf Slovenskej komory stavebných inžinierov, profesor Dušan Majdúch.

Realizačný projekt, známy aj pod starým názvom vykonávací, ktorý slúži k samotnej výstavbe, dokonca naše zákonodarstvo teraz ani striktne nevyžaduje. A podobne je to so stavebným dozorom, ktorý je povinný len v prípade, ak má byť stavba realizovaná svojpomocne, teda napríklad keď si neodborník chce s pomocou suseda postaviť rodinný dom či záhradný altánok.

„V prípade, že sa stavba realizuje dodávateľským spôsobom – no zároveň nejde o stavbu mimoriadneho významu vyčlenenú zákonom, napríklad o diaľnicu – sa len a len sám zhotoviteľ rozhoduje, či si realizačný projekt a stavebný dozor objedná a zaplatí. A keď tak aj urobí, môže práce zabezpečiť vlastnými pracovníkmi, čiže potom de¤facto kontroluje iba sám seba,“ spresnil Majdúch.

Podľa exšéfa komory by v tomto mohol zaistiť poriadok nový stavebný zákon. „Jeho návrh bol už v legislatívnom procese, nakoniec ho však stiahli. Prešla iba novela starého zákona. Obávam sa však, že aj v budúcnosti bude tlak lobistov na politikov, aby vyhodili sprísňujúce paragrafy, opäť prisilný,“ zdôraznil Majdúch.

Viacerí odborníci Pravde povedali, že statik Tomčáni, ktorý sa okrem Centroomu podieľal aj na problematických bratislavských stavbách Apollo BC1 a 3nity, mohol podľahnúť lobingu investorov, smerujúcemu k čo najväčšiemu zlacneniu stavby. Tak sa napríklad stalo, že v garážovom objekte 3nity boli hrúbky stropných dosiek v bežných podlažiach 230 milimetrov, kým v najvrchnejšom, prekrytom veľmi ťažkou vrstvou zeminy, ktorá mala vytvoriť podklad pre zatrávnenú strechu, bola len doska hrubá 200 mm. Rovnako v stropoch chýbala výstuž proti takzvanému reťazovému zrúteniu. Ak by v stropoch bola zabudovaná, havária by sa rozhodne neprejavila takým masívnym zrútením celej budovy.

Otázky a odpovede: O šmejdoch v stavebníctve

Od koho majú žiadať vlastníci bytov náhradu škody za dom s fatálnymi statickými nedostatkami, aké sa prejavili v bytovom dome Centroom?
Ich možnosti sú veľmi obmedzené. Ak im konštrukčné chyby nekryje domová poistka, môžu iba, najlepšie hromadne, podať žalobu na toho, kto im byty predal. Súdny spor sa však môže ťahať veľmi dlho a vinník hľadať ťažko, napokon už ani nemusí existovať alebo môže byť nesolventný.

Prečo sami majitelia, ktorí si poctivo a draho v dome Centroom kúpili nové príbytky, musia vyriešiť problémy, do ktorých sa bytovka dostala?
Pretože tak im to, žiaľ, prikazuje zákon. Oni sami si na vlastné náklady musia dať spracovať projekt sanácie domu. Potom si síce vynaložené peniaze opäť môžu nárokovať u zodpovedného, no zase sa ocitnú len v bludnom kruhu jeho hľadania.

Ako je možné, že v novostavbách sa v poslednom čase prejavuje toľko technických nedostatkov?
Stavebný zákon je v mnohom menej prísny, ako bol kedysi. Investori aj zhotovitelia majú menej povinností, citeľný a všadeprítomný je tlak lobistov, ktorí sa snažia stavať čo najlacnejšie.

Je normálne, aby sa človek, ktorý si poctivo cez dane platí štátny aparát polície, justície, odborných aj dozorných inštitúcií, ocitol v takýchto problémoch a na ich riešenie zostal celkom osamotený?
Žiaľ, na Slovensku to možné je. Stavební šmejdi tu už nad ľuďmi, ktorí potrebujú bývať, neraz mali navrch. Mimoriadne vážna kauza Centroom je len vrcholom ľadovca. Veľa problémov však štát presunul na vlastníkov aj tým, že im kedysi lacno odpredal zastaraný bytofond.

(sp)

© Autorské práva vyhradené

117 debata chyba
Viac na túto tému: #Piešťany #statika #Centroom