Majský dostal za podvod s nebankovkami 9 rokov väzenia

Krachom týchto nebankoviek v roku 2002 razom zmizli úspory 170-tisíc Slovákom v sume takmer pol miliardy eur. Ľudia z konkurzu dostali len odrobinky a doteraz sa nevie, kde obrovské sumy skončili. Majský už raz odsúdený bol, ale Najvyšší súd verdikt v roku 2007 zrušil. Odvtedy pojednávania marili rôzne prieťahy. V stredu súd v Pezinku rozhodol.

„Súd má za to, že zhromaždené dôkazy preukázali spoľahlivo spáchanie trestného činu podvodu, ktorého sa dopustili obžalovaní Jozef Majský, Dávid Brtva, Patrik Pachinger,“ povedal predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sudca Vladimír Peteja. Trest odňatia slobody na deväť rokov v 3. nápravno­výchovnej skupine dostali Jozef Majský a Dávid Brtva. Tretí obžalovaný Patrik Pachinger má ísť za mreže na sedem rokov.

Všetci obžalovaní sa cítia nevinní a proti rozhodnutiu súdu sa odvolali. „Odvolal som sa, uvidíme, ako to celé dopadne,“ povedal Majský, ktorý zatiaľ do väzenia nejde. Konečné slovo bude mať až Najvyšší súd. Majský ako jediný z obžalovaných nemusí zaplatiť finančnú pokutu vo výške 5-tisíc eur. Sudca to odôvodnil tým, že Majský je už dôchodca. Desaťtisíce poškodených klientov sa môžu domáhať náhrady stratených úspor v občianskych súdnych sporoch.

Už viac ako 13 rokov uplynulo od zatvorenia nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia. Pôvodný majiteľ Vladimír Fruni podľa zistení súdu predal obe spoločnosti Jozefovi Majskému. „To sú vymyslené veci. Ja som s tým nič nemal, ja som ich ani nepoznal. S Frunim som sa ani nestretol, v živote,“ reagoval po vynesení rozsudku Majský.

Nebankové spoločnosti fungovali ako klasická ekonomická pyramída. Vysoké výnosy boli vyplácané ešte z vyšších vkladov nových klientov. Takýto systém sa automaticky zrúti, keď počet vyberajúcich klientov prevýši množstvo nových vkladateľov. V roku 2002 došlo k zatvoreniu pobočiek BMG a Horizontu a zakrátko nastal krach.

Poškodení ľudia sa dožadujú svojich peňazí, aj keď pred rokom 2002 odborníci aj politici upozorňovali, že podstupujú obrovské riziko. „Zavretie Majského a jeho spoločníkov nám nijako nepomôže. Poškodení klienti BMG sa potrebujú konečne dozvedieť, kde skončili ich celoživotné úspory a získať odškodnenie od štátu,“ povedal predseda Združenia poškodených občanov Štefan Šipoš.

Odškodnenie ľudí s peniazmi vloženými v nebankových spoločnostiach sľuboval ešte pred zostavením svojej prvej vlády súčasný premiér Robert Fico. Aktuálne Úrad vlády denníku Pravda neodpovedal, prečo nakoniec neprišlo aspoň k čiastočnému odškodneniu ľudí s peniazmi vloženými v skrachovaných nebankovkách. Vláda s odškodnením počítala v roku 2006, ale v roku 2008 prišla svetová finančná kríza a následne krajina čelila skôr konsolidácii verejných financií.

Pre každú vládu bude finančne náročné odškodňovať vyše 200-tisíc klientov skrachovaných nebankových spoločností. Ak by každý poškodený občan dostal od štátu odškodné vo výške 2-tisíc eur, pre štátnu kasu by to znamenalo výpadok 400 miliónov eur. „Odškodnenie vo výške 2-tisíc eur by pre mňa bolo len symbolické, keďže v nebankových spoločnostiach som prišla o svoje celoživotné úspory vo výške 20-tisíc eur,“ povedala pre Pravdu Denisa Neumanová z Nitry.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Jozef Majský Jozef Majský a jeho advokát na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Jej smutný príbeh sa začal v januári 2002 tesne pred zatvorením pobočiek nebankových spoločností BMG a Drukos. „S kolegyňou sme sa každé dva týždne striedali pri opatrovaní starých ľudí v Rakúsku. Obe sme vďaka práci v zahraničí mali úspory a rozhodli sme sa ich vložiť do Drukosu a BMG. Vychádzali sme z toho, že vo volebnom roku si žiadna vláda nemôže dovoliť nechať skrachovať dve najväčšie nebankové spoločnosti. Žiaľ opak bol pravdou a prišli sme o peniaze,“ pokračovala Neumanová. Dvere všetkých pobočiek nebankových subjektov ostali zatvorené pod zámienkou auditu 4. februára 2002.

Ľudia boli na ukladanie peňazí v nebankových spoločnostiach lákaní cez obrovské reklamné kampane. Vidieť bolo malé dievčatko vykrikujúce „otecko, mamička, chceme sa mať lepšie“, či solídneho biznismena rozmnožujúceho točiace sa desaťkoruny.

„Priznám sa, mňa na vloženie peňazí lákali vysoké úroky vyplácané až do zatvorenia spoločnosti. Bola to moja chyba, ale na druhej strane aj štát by nemal nechať podnikať podvodníkov. V susednej Českej republike nebankové spoločnosti zavreli ešte predtým, ako stihli ošklbať dôverčivých ľudí,“ povedal dôchodca Roman Požgay z Bratislavy.

Na Slovensku boli ľudia upozornení na riziká z vkladania peňazí do nebankoviek. Verejne tak urobila ešte počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Odškodnenie poškodených klientov nebankových spoločností rozdeľuje spoločnosť. Časť ľudí nesúhlasí, aby sa všetci za štátne peniaze skladali na chyby ľudí, ktorí vložili svoje celoživotné úspory do nebankových spoločností.

Pred pár týždňami o možnom odškodnení prebehlo neúspešné hlasovanie v parlamente a proti boli nielen vládni, ale aj opoziční poslanci. „Aj my poškodení klienti nebankoviek sme daňoví poplatníci. Navyše štát na daniach vybral od skrachovaných nebankových spoločností 230 miliónov eur. Z toho len verejnoprávne médiá zarobili na vysielaní reklám spoločnosti Drukos a BMG okolo osem miliónov eur,“ priblížil Šipoš.

Daniari tvrdia, že podľa platných zákonov v zmysle daňového tajomstva nemôžu potvrdiť ani vyvrátiť čísla prezentované združením poškodených klientov skrachovaných nebankoviek. Denník Pravda sa preto oficiálne nedozvedel, koľko štátna pokladnica zarobila na daniach od skrachovaných nebankoviek BMG a Drukos. „Žiaľ na dané otázky nie je možné odpovedať, a to z dôvodu povinnosti Finančnej správy zachovávať daňové tajomstvo,“ reagovala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.