Majiteľ spoločnosti Sipox Holding, pod ktorou fungovalo vyše 40 ďalších firiem, si vždy dával záležať, aby jeho bohatstvo bolo ľuďom dobre na očiach. Aj z neslávne známej prezidentskej vily na Slavíne sa núkal pekný výhľad na neďaleké, možno dva – tri razy väčšie firemné aj rodinné sídlo Majských, postavené v štýle podnikateľského baroka. Jeho interiér okrem koží z krokodíla, tigra, leva či drahými kameňmi vykladaných zbraní zdobili aj početné maľované portréty „pána domu“ v mysliteľských pózach.
Majského hviezda začala vychádzať už na sklonku socializmu. Vtedy bol ešte „súdruhom Jozefom Marhuľom“, narodeným 15. mája 1946 v Hlohovci. S titulmi Ing. a JUDr. pred menom, ktoré získal štúdiom na Vysokej škole ekonomickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pred „zamatovou“ pracoval ako učiteľ, neskôr ako námestník v strojárskej fabrike OBAL, š. p., v Novom Meste nad Váhom.
V roku 1982 sa však stal zástupcom riaditeľa v bratislavskom Matadore. A práve tam, tvrdia pamätníci, sa prvýkrát naozaj riadne „nabalil“. Na dodávke pašovaných stolných počítačov, vtedy absolútne nedostatkového tovaru. Vraj ich dotiahol z Číny, cez dovozné papiere svojho podniku.
Po novembri 1989 začal nový život so zmeneným priezviskom. Z pravoverného komunistu Marhuľu sa mihom stal veľkokapitalista. Založil spoločnosť Sipox Holding a rozbehol to vo veľkom. S nahonobeným majetkom, ktorý v roku 2000 odhadol na osem miliárd korún, však získal aj povesť miliardára, ktorému občas chýbajú milióny.
Kým navonok budil dojem seriózneho a bohatého človeka, jeho podnikateľské aktivity boli neraz nedôveryhodné a firmy, ktoré vlastnil prostredníctvom Sipox Holdingu, často zadlžené. Známy je prípad, keď v marci 1999 plynárenský podnik SPP zastavil dodávky do Majského Tatry Sipox v Bánovciach nad Bebravou, keďže plynárňam dlhovala 36,4 milióna eur.
Maslo na hlave si vyrobil aj v kauze nezákonnej privatizácie 390 bývalých podnikových bytov spoločnosti TAZ Trnava v roku 1992, v ktorej po 16 rokov prieťahov prehral.
Pod Majského úspech sa však predovšetkým podpísala jeho schopnosť preniknúť do najvyšších politických kruhov. Na rozdiel od iných novozbohatlíkov svoje kontakty s politikmi vôbec netajil.
„Ja som veľmi zadobre v podstate s každou stranou. Snažím sa ich (politikov) presvedčiť, čo si myslím, že je z pohľadu podnikateľa správne, aby sa robilo. Pochopiteľne, niekedy to presviedčanie aj niečo stojí,“ povedal. Viacerých „koňov“ mal priamo v parlamente. Šepkalo sa, že napríklad poslancovi za vtedajšiu SDSS platil auto, mobil aj mesačné „vreckové“ 20-tisíc korún. Ten sa priznal k autu a mobilu.
V časoch najväčšej slávy si Majský do svojej haciendy v Obyciach pri Zlatých Moravciach, ktorú si do katastra zapísal ako „maštaľ“, vodil vzácne návštevy, usporadúval tam poľovačky, predvádzal živého tigra, leva aj medveďa v klietkach.
Kontakty si poistil aj sobášom s Dianou Dubovskou, najprv poslankyňou SOP, neskôr HZDS. „Do chomúta“ s ňou vošiel v roku 2000, údajne ho tam dotlačila, keďže nikdy neskrýval slabosť pre krásne a mladé ženy, ku ktorým navyše dokázal byť mimoriadne štedrý. Apropo, pred sobášom s Dianou sa Majský stihol dvakrát rozviesť, pričom bývalé manželky mu povili tri „oficiálne“ deti – synov Jozefa, Erika a dcéru Evu.
Ďalšia žena mu porodila nemanželského syna Juraja. Neskoršiemu rozvodu s Dubovskou, z ktorej sa potom stala pani Štrofová, zase predchádzala Majského avantúra, keď si v roku 2002 priviedol do Göteborgu na hokejové majstrovstvá sveta, kde Slovensko získalo zlato, mladú milenku.
Práve v roku nateraz posledného Majského sobáša sa však začal aj jeho pozvoľný pád. Finančná polícia vtedy naňho „nevídane“ podala návrh na začatie trestného stíhania za krátenie daní a spreneveru. Jeho akciovka VAB Sipox neplatila za svojich zamestnancov odvody, jej dlžoby dosiahli 130 miliónov korún.
Ďalšia firma holdingu, eseročka Rekrea Sipox, podobne neodviedla asi osem miliónov. Definitívne však bublina okolo Majského praskla na jeseň 2002. Polícia ho vtedy zadržala na hraničnom priechode Bratislava-Berg, keď ho ukrytého v kufri auta manželka poslankyňa chcela previezť do Rakúska cez diplomatický koridor.
Nasledovalo obvinenie v kauze nebankových spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest, kde mal spolu s Dávidom Brtvom a Patrikom Pachingerom cez off-shore spoločnosti v USA údajne vytunelovať vyše 14 miliárd Sk (asi 465 miliónov eur). Vo väzbe strávil takmer dva roky, v auguste 2004 zariadil jeho prepustenie vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Súdny proces vo veci však pokračoval, no opäť ho predlžovali Majského ustavičné choroby. Pre vyhýbanie sa súdu napokon v decembri 2006 znovu skončil za mrežami. Krátko predtým stihol ešte honosne vydať dcéru Evu. Keď mladomanželom a ich hosťom nestačili priestory reštaurácie na bratislavskom nábreží Dunaja, jednoducho zatarasili verejné nábrežie…
V apríli 2007 padol prvý rozsudok. Majskému vydelil 12 rokov nepodmienečne, Brtva dostal 11 a Pachinger 10 rokov. Všetci sa vzápätí odvolali a v októbri toho istého roku Najvyšší súd rozsudky pre údajné chyby v konaní zrušil. Prípad sa tak vrátil na začiatok a Majský na slobodu. Odvtedy sa vlieklo nové konanie, zase plné prieťahov a obštrukcií zo strany obžalovaných aj obhajcov.
Majský si zatiaľ pokojne žil, občas ho bolo vidieť v butikoch či na kávičke v Bratislave, ďalej jazdil na dovolenky, poľoval, aj keď už trochu mimo svetiel kamier. Pred nimi sa skromne objavil až v máji tohto roku, keď sa ako „chudobný dôchodca“ vybral so svojou mladou priateľkou Aničkou na koncert Karla Gotta do Vysokých Tatier.