Poisťovne musia podľa zákona uhradiť očkovanie deťom od troch do 12 rokov, ľudom starším ako 59 rokov a niektorým chronickým pacientom. V rámci benefitov pre poistencov sa však rozhodli, že prevenciu proti chrípke zaplatia aj nad rámec povinností.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, poisťovňa Dôvera aj Union potvrdili, že uhradia nielen očkovacie látky, ale aj samotné podanie injekcie lekármi, tí by preto od pacientov nemali pýtať žiadne poplatky. K dispozícii sú tri typy vakcín. O tom, ktorou bude záujemca zaočkovaný, rozhoduje ošetrujúci lekár. V prípade, že predpísanú vakcínu lekáreň mať nebude, môže si zákazník vybrať inú.
Minulý rok skončilo s chrípkou v ambulanciách približne dvestotisíc ľudí, čo je až o 50 percent viac ako predvlani. Z toho 25 ľudí zomrelo na ťažké akútne respiračné ochorenie, v predchádzajúcej sezóne bolo len takýchto 5 úmrtí. Vírus chrípky bol potvrdený u 19 zomrelých, ani jeden z nich nebol očkovaný.
Záujem o očkovanie však poklesol. Lekári za tým vidia antiočkovaciu kampaň a neodborné texty na rôznych webových stránkach, ktoré hovoria aj o nežiaducich účinkoch vakcín.
„Zaočkovanosť populácie proti chrípke už niekoľko rokov za sebou klesá. V uplynulej chrípkovej sezóne klesla na úroveň 4,6 %, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 %,“ upozornil hlavný hygienik Ivan Rovný.
„U nás nie je vo zvyku dávať sa pravidelne sezónne očkovať. Toto je spoločnosťou odmietané kvôli rôznym neopodstatneným mýtom. Pritom je to najefektívnejšia prevencia a je bezpečná. Už roky očkujem stále tých istých pacientov a tiež moju rodinu,“ reagovala bratislavská pediatrička Marta Špániková. „Rodičia dávajú deti očkovať veľmi málo. Sezóna sa už začala a ja som zatiaľ zaočkovala len päť detí,“ pripomenula pediatrička z Popradu Dana Surgentová.
Ani u dospelých lekári veľký dopyt nezaznamenali. Vo zvolenskej ambulancii Igora Dudinského sa proti chrípke začalo očkovať minulý týždeň v piatok. Registrujú tam menšiu iniciatívu ľudí o ochranu pred chrípkou. V susednej lekárni majú na sklade tristo vakcín, ktoré si tam budú pacienti vyberať na recept.
Doktor Vladimír Pavlenko z Čadce od začiatku sezóny zaočkoval pätnásť ľudí a predpokladá, že do februára sa počet zvýši na dvesto, čo je v jeho ambulancii za posledné roky priemer. „Zatiaľ sme objednali sto kusov vakcín. Neviem, či budeme objednávať ďalšie. Záujem o očkovanie je tento rok približne rovnaký ako po predošlé roky,“ hovorí všeobecná lekárka pre dospelých z bratislavských Kramárov Andrea Kosecová.
Hlavná sezóna očkovania prebieha v mesiacoch september až december. Poistenec sa musí najprv ohlásiť u svojho obvodného lekára, ktorý mu vystaví recept na očkovaciu látku. Tú si potom vyzdvihne v lekárni. Niektorí lekári ju majú priamo vo svojich ambulanciách.
Najvhodnejším časom na očkovanie je podľa Rovného október a november. „Možno očkovať aj v ďalších zimných mesiacoch, dokonca aj v čase zvýšenej aktivity chrípky. Očkovaná osoba však môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť protilátky, čo trvá približne 10 až 14 dní,“ dodal hlavný hygienik.
Zloženie protichrípkovej vakcíny sa mení každý rok podľa aktuálnych kmeňov vírusu chrípky, ktoré kolovali v predchádzajúcej sezóne. „Tohtoročná vakcína obsahuje okrem iného aj antigén H1N1, teda očkovaciu látku proti prasacej chrípke. Práve tá spôsobila pandémiu v roku 2009 a zomrelo na ňu po celom svete viac ako osemnásťtisíc ľudí,“ pripomenul prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Prevencia je podľa lekárov v prvom rade zameraná na ľudí, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií alebo na tých, ktorí sú viac vystavení riziku nákazy. Dôležitá je aj pre zdravotníkov, ktorí sa starajú o choré osoby, a pre rodinné kontakty chorých osôb. Ďalšou ohrozenou skupinou sú ľudia žijúci v kolektívnych zariadeniach, ako sú domovy dôchodcov, sociálne ústavy či geriatrické centrá.
Zdravotníci sa začali očkovať
Chránime svojich pacientov, očkujeme sa proti chrípke. Do projektu s týmto názvom sa na východe Slovenska zapojili zdravotníci z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a Národného endokrinologického a diabetického ústavu v Ľubochni. Rozhodli sa tak preto, lebo počet ľudí, ktorí sa nakazili týmto vírusom, vlani rapídne narástol.
U pacientov s rizikovým ochorením je 52-krát väčšia pravdepodobnosť, že chrípka sa môže skončiť smrťou, ako u tých, ktorí sa dajú preventívne zaočkovať. Do ohrozených skupín patria ľudia s kardiovaskulárnymi chorobami, onkologickí pacienti, diabetici, tehotné ženy či pacienti s chronickými ochoreniami, ako aj starší ľudia nad 59 rokov a deti.
V nemocniciach sa možnosť nákazy zvyšuje z dôvodu, že samotný personál nie je zaočkovaný. Riaditeľka Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Ingrid Urbančíková sa nazdáva, že by sa to malo zmeniť.
„Zdravotníci by očkovaním pomohli sebe, ale aj pacientom,“ zdôraznila Urbančíková. Pripomenula, že napríklad v New Yorku sa ročne dá zaočkovať v zdravotníckych zariadeniach 60 až 70 percent zdravotníkov. „Tí, ktorí tak neurobia, musia počas chrípkovej sezóny povinne nosiť ochranné masky,“ dodala riaditeľka.
Tri zdravotnícke zariadenia by chceli počas tohtoročnej chrípkovej sezóny dosiahnuť medzi personálom aspoň 50-percentnú zaočkovanosť. Projekt oficiálne začali v stredu, prví zamestnanci sa dali zaočkovať ešte pred jeho spustením. Náklady na vakcíny a podanie injekcie hradia zdravotné poisťovne.
(ri)