Mimovládka testovala jablká zo supermarketov v jedenástich krajinách Európy. Zvyšky pesticídov, teda chemických prostriedkov proti škodcom, našli až v 83 % pestovaných jabĺk. Z toho 60 % malo stopy viacerých druhov postrekov. Na Slovensku odobrali ochranári minimálne kilovú vzorku jabĺk v štyroch bratislavských obchodoch. Najhoršie dopadli slovenské odrody Golden Delicius a vzorka rakúskych jabĺk rovnakej sorty.
Nedá sa dopestovať bez toho, aby sa prírode dopomáhalo a trochu ju regulovalo.Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska
„Aj napriek tomu, že všetky zvyšky pesticídov boli v povolených limitoch, ich rôznorodosť dokazuje, že sa pri pestovaní používajú často a opakovane. Nedostatočné vedomosti o tom, čo všetko môžu kokteily pesticídov spôsobovať životnému prostrediu a tiež zdraviu človeka, preto vyvolávajú vážne obavy,“ konštatovala koordinátorka kampane Jedlo pre život Katarína Nikodemová.
Najhoršie výsledky pri odrode Golden Delicius vyplývajú z toho, že je citlivejšia a náročnejšia na pestovanie, a teda si vyžaduje aj viac chemického ošetrovania.
Najviac sú pesticídmi ohrození ľudia, ktorí s nimi priamo pracujú. Pri krátkodobom vystavení môžu mať vyrážky, bolesti očí či pľuzgiere, ak s nimi robia dlhodobo, sú náchylnejší na riziko vzniku astmy alebo alergie.
Obchody nemajú povinnosť informovať zákazníkov o tom, či ovocie alebo zelenina boli striekané. „Niektoré reťazce dobrovoľne uvádzajú informáciu pre spotrebiteľa pri citrusoch, že sú chemicky ošetrené a že ich treba umyť. Pri iných druhoch ovocia nič také neexistuje,“ ozrejmila Nikodemová.
Podľa Nikodemovej jediný bezpečný spôsob, ako sa vyhnúť pesticídom, je vyberať si biojablká alebo nakupovať od overeného ovocinára, o ktorom vieme, že vo svojom sade chemické prostriedky nepoužíva. Biojablká sú však v našich supermarketoch ešte stále nedostatkovým tovarom.
„O tom, že ponuka slovenských biojabĺk v supermarketoch je zúfalá, svedčí aj fakt, že keď sme ich chceli otestovať, v obchodoch sme nemali šancu žiadne nájsť,“ dodala Nikodemová.
Denník Pravda oslovil obchodníkov s otázkou, ako kontrolujú stopy po chemikáliách v ovocí. „Na základe našich interných predpisov realizujeme minimálne jedenkrát vlastné náhodné vyšetrenie všetkých plodín od slovenských dodávateľov, ktoré uvádzame na trh. Čo sa týka sledovania pesticídov, pri každej plodine je vyšetrovaných spolu ich 494 druhov.
Výsledky realizovaných meraní pesticídov na jablkách ukazujú, že hodnoty všetkých nájdených pesticídov boli v norme podľa európskej legislatívy, ktorá je jednou z najprísnejších na svete,“ reagovala marketingová riaditeľka jedného z reťazcov Denisa Pernicová.
Predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga tvrdí, že slovenskí pestovatelia používajú menej pesticídov ako ich kolegovia v celej západnej Európe. „Nemáme povolené tie isté prípravky, ako majú oni, a navyše, keby sme ich u nás chceli dostať do registrácie, tak to vyjde veľmi draho,“ vysvetlil Varga.
Zároveň však konštatoval, že bez postrekov by sa ovocie dopestovať nedalo. „Už tým, že človek v 50. rokoch vstúpil do toho cyklu a začal používať nejaké pesticídy, tak, samozrejme, sa biologický cyklus narušil. Nedá sa dopestovať bez toho, aby sa prírode dopomáhalo a trochu ju regulovalo,“ uviedol Varga.
Všetci ovocinári pracujú v certifikačnom systéme, ktorý presne sleduje, čo a ako sa v sade robí. Poslednou podmienkou je rozbor plodov. Skôr ako sa urobí rozbor, sa ovocie nemôže uvádzať na trh.
Varga tiež upozorňuje, že v niektorých prípadoch obchody za slovenské vydávajú aj jablká, ktoré sú dovozené z iných krajín. Jedným z najväčších dovozcov na náš trh je Poľsko. „Robili sme kontrolu s predsedom regionálnej potravinárskej komory v jednom reťazci, našli sme slovenské vlajky, a pritom išlo o dovezené ovocie. Myslím si, že v obchodoch nemajú zvládnutý pôvod jabĺk,“ doplnil.
Bruno Jakubec z Katedry plánovania a tvorby krajiny na Technickej univerzite vo Zvolene predpokladá sa, že zvyšky pesticídov zostávajú hlavne na povrchu. Preto je dôležité jablko dobre umyť. Okrem toho odporúča vyrezať aj akýsi lievik okolo stonky, kde môžu chemikálie zostávať najčastejšie.
Dlhoročný pestovateľ jabĺk Miloš Šebo sa snaží vo svojich sadoch používať čo najšetrnejšie látky. „Používame systém takzvanej integrovanej ochrany. Je zoznam prípravkov, ktoré sa používajú v tomto systéme a sú najšetrnejšie k prírode. Samozrejme, tým pádom, že nemôžeme používať vždy aj agresívnejšie prípravky, máme mierne zníženú úrodu a mierne zníženú kvalitu. Ale neškodíme životnému prostrediu a neničíme prirodzených nepriateľov,“ vysvetlil pestovateľ.
Ako doplnil, z jabĺk vyrábajú aj šťavy, preto si nemôžu dovoliť, aby ich jablká obsahovali zvyšky chemikálií. Mierne nižšia kvalita zákazníkom neprekáža.