Turistika po lekárňach

Denník Pravda získal zoznam 39 nedostatkových liekov, ktorý vytvorili na základe vlastných skúseností lekárnici. Tí tvrdia, že pacientom chýbajú preto, lebo ich špekulanti vyvážajú do zahraničia, kde ich predajú drahšie ako na Slovensku. V zozname sú lieky na liečbu osteoporózy, reumy, Parkinsonovej choroby, onkologických či psychiatrických chorôb. Farmaceuti odhadujú, že ich počet bude rásť.

Predseda Regionálnej lekárnickej komory v Trenčíne Tomislav Jurik hovorí, že liekov, ktoré miznú do zahraničia, je oveľa viac, ako uvádza samotný zoznam. Lekárnici sú z toho zúfalí. Podľa zákona sú povinní vydať pacientovi liek do 24 hodín. Hovoria, že často prosíkajú distribútorov, kamarátov lekárnikov aj samotných výrobcov. „Lieky zháňame, kde sa dá, je to zúfalý stav. Na Slovensku tak vládne turistika pacientov s receptami, ktorí obiehajú lekárne, aj tak ich naozaj nemôžu zohnať a nie sú potom adekvátne liečení,“ tvrdí Jurik.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý by mal výpadky liekov monitorovať, zoznam lekárnikov nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. „Zoznam liekov od lekárnikov je obsiahly a vyžaduje si časovo náročnejšie posúdenie, z tohto dôvodu nie je možné poskytnúť informácie v takom krátkom časovom intervale, presné údaje o dovoze, vývoze a spotrebe,“ reagovala pre denník Pravda Diana Madarászová z referátu pre komunikáciu ústavu. Vedela však povedať, že štyri lieky z 39 sú nedostupné aj z iných dôvodov ako je reexport.

Ústav pritom od roku 2013 získal v zákone právomoc nepovoliť vývoz lieku, ak by na Slovensku hrozil jeho celoplošný výpadok. Firmy mu musia vopred ohlasovať, čo a v akom množstve plánujú predať mimo našej krajiny a ústav im to nemusí schváliť. Jurik poukazuje na to, že ani toto opatrenie situáciu nerieši. Dodal, že sa nájdu distributéri, ktorí ohlasovaciu povinnosť obchádzajú. Takúto prax firiem ústav skutočne zaregistroval. „Tento rok naši inšpektori vykonali päť cielených kontrol zameraných na dodržiavanie povinností distribútorov pri vývoze liekov,“ uviedla Madarászová s tým, že v troch prípadoch zistili porušenie zákona. Ministerstvu zdravotníctva odoslali návrh na začatie správneho konania.

Na otázku, aké iné opatrenia by pomohli zlepšiť stav s nedostupnosťou liekov, ŠÚKL nevie odpovedať. Odkázal nás na zdravotnícky rezort. O tom, že záujem vyvážať a predávať za hranicami je veľký, svedčia aj oficiálne štatistiky ústavu. Tento rok prijal až 23 851 oznámení o plánovanom vývoze, vydal 516 rozhodnutí o nepovolení vývozu pre 20 liekov. Za polrok povolil reexport 599 liekov v množstve 733 432 balení. Najčastejšie putovali do Česka, Nemecka, Holandska a Dánska.

Dôvodom, prečo firmy lieky vykupujú u nás a potom predávajú v zahraničí, je podľa Jurika vysoký zisk. Ročne ho odhaduje na 300 miliónov eur. „Biznis s liekmi nepozná hranice a ľudia, ktorí ho robia, nemyslia na dôsledky, že pacient na Slovensku tento liek nedostane. Vidia svoj zisk, a štát by to mal regulovať,“ myslí si Jurik.

Poukázal, že napríklad v Česku sa s týmto problémom vyrovnali tak, že priamo lekárňam zakázali predávať lieky distribútorom. To by sa malo podľa neho zaviesť aj na Slovensku. V Európskej únii je ešte viac príkladov. „Mala by sa zaviesť aj dvojaká cena liekov. Jedna pre domáci trh, druhá pre reexport, ktorá by bola, samozrejme, vyššia, čo by vlastne zhoršilo profity reexportérov,“ doplnil šéf trenčianskej lekárnickej komory.

Rezort zdravotníctva tvrdí, že veľa nástrojov na boj proti vývozu nemá. Robí kontroly na podnet lekárnikov, ale aj pacientov. Iné zmeny nechystá. „Ministerstvo už vydalo rozhodnutie o odňatí distribučného povolenia jednej distribučnej spoločnosti a začali sme už aj ďalšie konanie voči druhej spoločnosti. Taktiež sme začali viacero konaní o udelení pokút za nenahlasovanie vývozu liekov Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv,“ povedal Adam Hlôška, generálny riaditeľ sekcie farmácie na ministerstve. Poukázal, že zákaz spätného predaja z lekární distribútorom sa v Česku neosvedčil. „Stredná Európa bojuje s nízkymi cenami liekov. Podobne ako my sú na tom tiež Rumuni, Bulhari, Maďari a Poliaci. Opatrenie zaviesť dve ceny liekov, jednu pre vnútorný trh a inú pre vývoz, zase skúma Európska komisia ako porušenie pravidiel hospodárskej súťaže,“ ukončil Hlôška.

Výpadok lieku ohrozuje zdravie samotného pacienta v prípadoch, keď je naň dlhodobo nastavený. „Často sa stretávame so situáciou, že pacient alebo jeho príbuzní musia navštíviť viacero lekární, a napriek tomu sa k svojmu lieku nedostanú, hoci sa im lekárnici snažia pomôcť, ako sa len dá. Pacienti preto užívajú lieky v nižšom dávkovaní alebo každý druhý deň, len aby im tie, čo majú doma, vydržali čo najdlhšie,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková. Potvrdila, že pacienti sa sťažujú na nedostatok tých liekov, ktoré uvádzajú lekárnici v zozname. Prestavenie pacienta na iný liek pritom nie je vždy jednoduché, môže vyžadovať aj opakovanú hospitalizáciu.

Kafková sa tiež nazdáva, že opatrenia v zákonoch proti reexportu nie sú dostatočné. Štát by mal byť podľa nej flexibilnejší a mal by sa inšpirovať dobrými riešeniami v zahraničí a tiež by mal počúvať konkrétne prípady a osudy ťažko skúšaných pacientov. „Nech je príčina nedostatku lieku akákoľvek, v reálnom živote to znamená, že liek pre pacienta dostupný nie je, čo mu značne komplikuje situáciu a spôsobuje problémy pri dodržiavaní liečebného režimu,“ uzavrela.

Výrobcovia uvádzajú, že na náš trh dodávajú lieky v dostatočnom počte. Dôvod, prečo je vývoz taký zaujímavý, vidia v nízkej cene. „Lieky podliehajú prísnym reguláciám na úrovni Európskej únie, ale aj na úrovni jednotlivých krajín a ceny liekov na Slovensku patria k najnižším v EÚ,“ povedala Katarína Slezáková, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorá združuje farmaceutické spoločnosti.

Slezáková pripomenula, že štát ako regulátor má možnosť, ale aj povinnosť zasiahnuť tak, aby sa pacienti mohli dostať k svojim liekom. „V tomto duchu sa vyjadril aj komisár EÚ pre zdravotníctvo Vytenis Andriukaitis, ktorý uviedol, že krajiny EÚ majú právo zastaviť predaj liekov v iných krajinách za nižšie ceny, v prípade, že to ohrozuje prístup pacientov k liečbe,“ dodala Slezáková.

Kompetencia štátneho ústavu nepovoliť vývoz sa znepáčila Európskej komisii, ktorá vlani začala vyšetrovať Slovensko. Komisia tvrdí, že toto opatrenie porušuje zmluvu o fungovaní únie, konkrétne článok o slobodnom pohybe tovaru. Náš rezort komisii zatiaľ len vyjasnil situáciu na Slovensku. „Poslali nám viacero otázok, na ktoré sme im koncom septembra odpovedali. Lieky sú špecifický tovar. Apelujeme na komisiu tým, že čo je viac, či voľný pohyb tovaru, alebo ochrana zdravia u ľudí. Odvolávame sa na výnimku o voľnom pohybe tovaru, keď ide o ochranu zdravia a života,“ informoval Hlôška.

Denník Pravda sa obrátil s otázkami na zastúpenie EK na Slovensku, či vie o výpadkoch liekov na našom trhu a akú reguláciu by bola ochotná akceptovať. Odpovede sme zatiaľ nedostali.