Čo sme dlžní Štúrovi?

Namiesto áut v centre hrkotali koče a prechádzali jazdci v historických úboroch na koňoch. Po námestí si vykračovali paničky v šatách plných volánikov a v klobúkoch s mašľami. Historickým sprievodom si Uhrovčania pripomenuli dobu, keď pred dvesto rokmi prišiel na svet a potom tu prežil detstvo a sčasti aj junáctvo ich slávny rodák.

25.10.2015 20:00
200 vyrocie narodenia ludovita stura uhrovec Foto: ,
Pavol Rusnák ako Ľudovít Štúr v popredí.
debata (29)

Uplynulý víkend v Uhrovci pokračovali podujatia v rámci Roka Ľudovíta Štúra celonárodnými spomienkovými oslavami. Od prívlastku celonárodných mali síce ďaleko, no zo západného Slovenska a z Považia sem prišlo niekoľko tisíc ľudí, traja najvyšší ústavní činitelia, dvaja ministri a sotva desiati poslanci.

Na viaceré sprievodné športové a kultúrne akcie nadviazal práve historický sprievod. V jeho úvode klusali na koňoch traja rytieri v stredovekom brnení. „Nechceli sme vynechať ani Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorému od konca 13. storočia patril neďaleký hrad Uhrovec,“ vysvetlila autorka scenára a režisérka pochodu i nasledujúceho literárno-dramatického pásma Elena Beštová, odetá v kroji. „Na prvom koči,“ pokračovala, „sedí František Zai z Csömöru, ktorému roku 1547 kráľ Ferdinand I. daroval uhrovské panstvo. Tejto zemepanskej, neskôr grófskej rodine patrilo takmer štyri storočia.“

Vystúpenie súboru SĽUK na oslavách 200. výročia...
Slávnostnej prehliadky sa zúčastnil aj...
+3Premiér Róbert Fico na oslavách 200. výročia...

V prehliadke štúrovcov sa reprezentoval asi tucet mužov v čiernych frakoch s cylindrami. Bradu z nich však mal iba jeden – Ľudovít Štúr, alias Pavol Rusnák, podnikateľ v lesníctve. Ženy ho ťahali za fúzy, či má pravé. „Sú moje,“ hrdo hovorí, „tri mesiace som sa neholil, až teraz som sa takto, podľa Štúrovej fotografie.“ Na otázku, či zaplatil kultúrnej komisii najväčší oldomáš, aby si mohol zahrať kodifikátora spisovnej slovenčiny, reaguje mocným hlasom: „Kdeže! Už pri 190. výročí ma vybrali. Asi boli spokojní, lebo teraz to šlo akosi automaticky.“

Keď odzneli slávnostné príhovory najvyšších činiteľov, pričom, ako to býva, najväčší aplauz zožal ten najkratší, najvýstižnejší a bez papierov (premiérov), pozornosť sa obrátila na Štúrov rodný dom. Otvárali tam novú muzeálnu expozíciu. Kedysi stál tento skromný, tradične učiteľský domček v tôni pyšného kaštieľa Zaiovcov. V zámku a podzámčí… ako písala od Štúra o päť rokov mladšia Božena Němcová. Dnes platí opak, bývalé šľachtické sídlo je na spadnutie, čo nie je správne.

V tom istom dome sa 106 rokov po Štúrovi narodil Alexander Dubček. Preto medzi prvými návštevníkmi nechýbal ani jeho syn Pavol, ktorého sme stretli akurát v družnom rozhovore s praprasynovcom „veľkého“ Ľudovíta, známym profesorom psychológie Ivanom Štúrom. Má síce už 82 rokov, ale aj keď už pár rokov nestojí za katedrou, stále pracuje vo svojom odbore.

„Iste, pekná výstava, aspoň navonok,“ zdôverí sa so svojim pocitmi. „Ale ak majú byť na niečo užitočné oslavy okrúhlych výročí, tak predovšetkým na to, aby sme sa vážne zamysleli, čo sme dlžní Štúrovi, jeho myšlienkam a cieľom, ktoré presadzoval. Akurát mám dvakrát toľko rokov, ako sa on dožil, a v porovnaní s ním, čože som dosiahol? Mať slávneho predka, to nie je zásluha, ale záväzok. Myslím si, že sme mu všetci, ale najmä naši predstavitelia dlžní ľudskosť, lepší prístup k ľuďom, a hlavne vyššiu morálku.“ Profesor Štúr má troch synov aj vnukov, Štúrovci teda po meči nevymrú.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľudovít Štúr #Rok Ľudovíta Štúra #sprievod