Obhajcovia nenávistné e-maily už len vymazávajú

Hania ich rôznymi nadávkami či odkazmi na to, aby radšej varili praženicu. Rozvracajú vraj tradičnú rodinu. Na zastrašovanie obhajcov, či častejšie skôr obhajkýň práv žien, upozornil nedávno vo svojej výzve komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks.

27.10.2015 14:00
Nils Muižnieks Foto:
Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks.
debata (32)

„Čelia špecifickým prekážkam, keď spochybňujú patriarchálne hodnoty, sexistické stereotypy a tradičné vnímanie rodových úloh. Môžu byť zobrazovaní ako ničitelia rodiny a národných tradícií alebo ako agenti toho, čo sa pejoratívne označuje ako rodová ideológia,“ uvádza sa vo výzve komisára Muižnieksa. Upozorňuje, že v mnohých krajinách sa obhajcovia práv žien stretávajú so zastrašovaním, hrozbami, ohováraním a útokmi.

Aj preto komisár vyzval štáty na urýchlenú ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu. Slovensko ho síce podpísalo, ale vláda jeho ratifikáciu pred dvoma rokmi odložila s tým, že treba v spoločnosti hľadať konsenzus. Splnenie tejto úlohy si naplánovala do 30. júna 2016, teda na obdobie po voľbách.

Na Slovensku vymazávanie nenávistných e-mailov patrí pomaly k bežnej rutine aktivistiek za práva žien, nadávajú im cez telefón, blokujú internetové stránky. „Zažívame to dlhé roky a hlavne v poslednom čase, ako sa stupňuje tlak konzervatívnych síl v spoločnosti, ktoré prišli s konceptom rodovej ideológie,“ potvrdzuje Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby. Pri kampani na podporu Istanbulského dohovoru sa im zase ktosi nabúral na Facebook. Príčinu vidí najmä v netolerancii spoločnosti, nepochopení témy, ale aj v šírení strachu medzi ľuďmi. Nenávistné e-maily len vymazáva. „Keby som mala reagovať na každý taký e-mail, tak asi nič iné nerobím,“ dodáva aktivistka.

Právnička Janka Debrecéniová hovorí, že samotné reči zo strany ľudí, ktorí pejoratívne hovoria o presadzovaní „rodovej ideológie“, nie sú pre ženské ľudskoprávne organizácie najvážnejší problém. Oveľa horšie je, ako na ne reaguje, či presnejšie nereaguje, vláda. „Konzervatívne nábožensky ideologické organizácie, ktoré sa snažia napríklad o potláčanie reprodukčných práv žien či o bagatelizovanie násilia páchaného na ženách, vláda neustále považuje za legitímny odborný hlas. A tým, ako ich prizýva na rôzne odborné stretnutia bez toho, aby jasne vyjadrila, že toto nie sú z hľadiska ľudských práv prijateľné koncepcie, podkopáva hodnoty, na ktorých sú ľudské práva žien postavené,“ upozorňuje Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Ženskoprávne mimovládky majú síce priestor chodiť na rôzne stretnutia, výbory a komisie, čím sa smerom k medzinárodným organizáciám vytvára dojem, že sa podieľajú na formovaní politík. V praxi sa však nijako neprejavuje, že by ich politici aj počúvali. „Vláda síce priamo nepovedala, že neratifikuje Istanbulský dohovor alebo že neprijme Národný program sexuálneho a reprodukčného zdravia, ale celé štyri roky hovorí, že to urobí až potom – teraz to musíme odložiť, lebo nie je konsenzus, financie alebo sa čaká na schválenie iného programového dokumentu, prípadne ponúkne inú výhovorku,“ pripomína Debrecéniová.

Hlavný problém je podľa nej v tom, že formálne sa síce deklaruje súhlas s konceptom rodovej rovnosti a ľudských práv žien, ale vnútorne politici a iní ľudia s rozhodovacími právomocami stoja skôr na strane rodových stereotypov a predstáv o tom, aké by mali byť úlohy žien. „Stereotypy sú také silné, že sú nimi opantaní aj tí predstavitelia moci, ktorí ich majú aj v zmysle medzinárodného práva povinnosť odstraňovať. Neexistuje tu vnútorné presvedčenie o právach žien, ktoré má niekto aj reálne napĺňať,“ poukázala Debrecéniová.

Upozorňuje tiež, že popri nedostatku politickej vôle prijímať potrebnú legislatívu chýba aj vzdelávanie o ľudských právach žien, fungujúce a finančnými a ľudskými zdojmi kryté politiky a programy, či mechanizmus podpory ženských mimovládnych organizácií.

Slovensko je podľa nej mocensky konzervatívna krajina. „Donekonečna počúvame floskulu o tom, že chránime našu kultúru a tradície, ale treba otvorene povedať, že našou kultúrou a tradíciami sú v podstate sexizmus a patriarchát. A vo všeobecnosti volanie po kultúre a tradíciách slúži snahám o udržanie patriarchálnej moci,“ dodáva Debrecéniová.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #e-mail #práva žien #Istanbulský dohovor #Rada Európy #obhajcovia #obhajkyne