Ten totiž nepatril len 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, ktorý dal Slovákom spisovný jazyk a v rámci Rakúsko-Uhorska aj prvý politický program. V tento deň pred 97 rokmi vznikla aj prvá Československá republika, ktorá, neodmysliteľne zviazaná s menom TGM, slovenskému národu prvý raz v dejinách priznala štatút štátotvorného.
Aspoňže navečer si k pamätníku prišlo túto udalosť pripomenúť zopár „skalných", ktorí tak komorne a neodbytne robia každý rok. V popoludňajších hodinách však bolo pred sochou mŕtvo. Len prešedivený pán tam „cvičil" s fotoaparátom. „Nie, nefotím si Masaryka, ale múzeum. Ešte ho nemám v albume," prezradil Ladislav z Nových Zámkov.
Je vraj rád, že Slovensko sa osamostatnilo. „Česi nás ogabali vždy, keď mohli. Kde je tatranský Alweg, na ktorý sa v šesťdesiatom ôsmom poskladali najmä Slováci? Zato metro v Prahe funguje, postavené slovenskými rukami!" zauvažoval si. Naveľa však pripustil, že to „ogabanie" neraz platilo aj opačne. „Hm, bez Československa by dnes asi Slovensko nebolo. Mali by sme si hádam tento deň viac vážiť," súhlasil napokon.
Podľa Zuzany z Bratislavy, ktorá sa pri soche krátko zastavila čakajúc na kolegyňu, je „slovenské poňatie" tohto sviatku trestuhodné. „Je to hanba! Česi si 28. október pripomínajú ako štátny sviatok, jeden z najvýznamnejších vo svojej histórii. Píšu o ňom v médiách, prezident večer udelí štátne vyznamenania. A my? Tvárime sa, akoby nám v tento deň ktosi ublížil!" nekládla si pred ústa servítku. „Sviatok?… Ahááá, vzniklo Československo! Dobrá som, čo?!" dokázala odpovedať len na základnú otázku iná okoloidúca, Bratislavčanka Alena.
Samotná prítomnosť 2,2 metra vysokej sochy „tatíčka Masaryka" v Bratislave vzbudzuje kontroverzie a mnohí by ju z nábrežia radi odpratali. V roku 2010 nahradila iné dielo pripomínajúce niekdajšiu česko-slovenskú štátnosť, pylón s levom a štátnym znakom bývalej spoločnej republiky. Lev je v súčasnosti súčasťou súsošia so spoluzakladateľom ČSR M. R. Štefánikom pred novostavbou Slovenského národného divadla. Aj Štefánika, odetého v leteckej uniforme, však odporcovia často prirovnávajú k „údržbárovi" a žiadajú ho nahradiť sochou „skutočnej umeleckej hodnoty“.
Sviatok 28. októbra mal na Slovensku vždy zvláštnu pachuť. Za socializmu bol „trojsviatkom", zároveň aj dňom znárodnenia, ktoré sa viazalo k roku 1945, ako aj výročným dňom ustanovenia česko-slovenskej federácie z roku 1968. Pritom prvotný sviatok bol voči týmto dvom komunistickými partajníkmi zaznávaný. Úctu mu vrátili na samom sklonku minulého režimu, v roku 1988, keď bol pri príležitosti sedemdesiatin ČSR obnovený aj bratislavský pylón štátnosti.
Ak si v súčasnosti tento deň, na rozdiel od Čechov, nepripomíname ako štátny sviatok, je to podľa historika Dušana Kováča dôsledok nášho pokriveného historického vedomia. „Prvýkrát význam ČSR degradovali ľudáci, keď vytvorili vojnový slovenský štát a všemožne sa snažili dokázať, že ten predchádzajúci, ktorý spolu s Hitlerom pomáhali zničiť, bol nevýznamný. Druhý raz to bolo počas komunizmu, keď ho politici prezentovali ako príklad zlého buržoázneho štátu,“ vysvetlil.
Podľa Kováča však toto pokrivené vedomie funguje u našich politikov aj v slovenskej verejnosti dodnes. Sviatok vzniku ČSR je už na Slovensku aspoň pamätným dňom, ale po rozdelení spoločného štátu niekoľko rokov nemal v kalendári žiadny prívlastok. „Bez debaty však tento deň mal byť aj pre Slovákov štátnym sviatkom," tvrdí historik. Len vďaka ČSR, zdôraznil Kováč, sa Slováci mohli začať formovať ako moderný a plnohodnotný európsky národ.