Už teraz v tejto inštitúcii pracuje namiesto 13 len 11 sudcov a vo februári sa skončí mandát ďalšiemu ústavnému sudcovi. Národná rada síce bude na nadchádzajúcej schôdzi schvaľovať dvoch kandidátov na jeho miesto, otázne však je, či si z nich prezident vyberie. V prípade, že jeho konkurzom neprejdú ani títo, vznikne na Ústavnom súde patová situácia.
K odmietnutiu návrhu na výklad pre neexistenciu sporu medzi relevantnými ústavnými inštitúciami alebo činiteľmi dochádzalo. Ale len zriedka.Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu
Aj napriek tomu Ústavný súd žiadosť prezidenta o výklad ústavy po troch mesiacoch zamietol. Prečo tak postupoval? Denník Pravda má k dispozícii zdôvodnenie pléna: „Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci neexistuje právne relevantný spor medzi Národnou radou a navrhovateľom, teda jeho návrh v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy a ústavných zákonov.“
Súd to zdôvodnil tým, že ak aj v minulosti existoval pri vymenúvaní spor medzi prezidentom a Národnou radou, či je prezident oprávnený pri rozhodovaní prihliadať na závažnú skutočnosť o schopnosti kandidáta vykonávať túto funkciu, tento spor už právoplatne vyriešil nález III. senátu z marca tohto roku. „Z neho vyplýva, že z ústavy prezidentovi jednoznačne vyplýva povinnosť, aby z dvojnásobného počtu vymenoval presne polovicu sudcov Ústavného súdu. Pričom právomoc, ktorá mu poskytuje možnosť voľnej úvahy, teda výber medzi dvoma kandidátmi navrhnutými Národnou radou na jedno uvoľnené miesto ústavného sudcu, je prezident povinný uplatniť v súlade s podmienkami vymedzenými ústavou,“ konštatuje v odôvodnení Ústavný súd.
Podľa pléna ak mal prezident pochybnosti, mal o výklad svojich ústavných právomocí požiadať ešte predtým, ako sa rozhodol nevymenovať kandidátov na ústavných sudcov, podobne ako to urobil jeho predchodca v spore pri nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Teda na to, či môže, alebo musí prihliadať pri vymenovaní sudcov aj na závažné skutočnosti, ktoré spochybňujú schopnosť kandidáta vykonávať funkciu ústavného sudcu, sa mal pýtať skôr, ako ich spochybnil.
Ústavný súd ďalej konštatoval, že medzi prezidentom a parlamentom existuje spor v prípade, či má prezident ešte stále k dispozícii piatich kandidátov, alebo len troch. Dvaja totiž svoje sťažnosti vzali späť, prezident preto tvrdí, že tým zaniklo aj ich postavenie kandidátov, parlament má opačný názor. Ústavný súd sa vyjadril aj k tomu: „Skutková aj právna situácia všetkých piatich nevymenovaných kandidátov je rovnaká,“ konštatoval. Podľa Ústavného súdu by preto bolo nespravodlivé, aby týmto dvom kandidátom bola odobratá šanca zostať kandidátmi na sudcov Ústavného súdu.
Prezidentov poradca a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák hovorí, že súd odmietol návrh na výklad aj v minulosti. „K odmietnutiu návrhu na výklad pre neexistenciu sporu medzi relevantnými ústavnými inštitúciami alebo činiteľmi dochádzalo. Ale len zriedka,“ uviedol Mazák.
„Ústavný súd je jedinou inštitúciou v štáte, ktorá smie interpretovať ústavu v prípade sporov ústavných orgánov. To, že tak odmietol urobiť, považuje prezident Andrej Kiska za veľmi vážnu situáciu,“ povedal prezidentov hovorca Roman Krpelan.
Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec si myslí, že rozhodnutie súdu je len nátlakom na Kisku, aby vymenoval dvoch chýbajúcich sudcov z tých kandidátov, ktorých mu dal parlament, ešte pred voľbami. „Je to zámerné taktizovanie,“ reagoval Drgonec. Podľa neho rozdiel medzi návrhmi kandidátov na ústavných sudcov či z radov opozície, alebo vládneho Smeru je len v tom, že vládni poslanci majú hlasy na ich zvolenie. „Aký je rozdiel, ak Smer navrhne za kandidáta notára a opozičná strana správcu konkurznej podstaty?“ pýta sa Drgonec.
Dve miesta sudcov sú neobsadené od vlaňajšieho júla. Kiska vlani odmietol vymenovať troch zo šiestich parlamentom zvolených kandidátov. Vybral len jedného, a to sudkyňu Janu Baricovú. Odvtedy si najvyššie ústavné inštitúcie a nevymenovaní kandidáti vymieňajú medzi sebou stanoviská a sťažnosti. Výsledkom je, že Ústavný súd je oklieštený, čím sa jeho rozhodovanie predlžuje.
Kiska žiada parlament o novú voľbu kandidátov na chýbajúcich sudcov, predseda parlamentu Peter Pellegrini na to nevidí dôvod. „Prezident má dostatok kandidátov na to, aby vymenoval dvoch chýbajúcich sudcov Ústavného súdu,“ odkázal šéf parlamentu po svojom hovorcovi.
Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Bárányho prezident má dostatok kandidátov, z ktorých si môže vybrať. Dvaja kandidáti, ktorí svoju sťažnosť stiahli, zostávajú podľa neho aj naďalej kandidátmi.
Aj traja z piatich prezidentom odmietnutých kandidátov Juraj Sopoliga, Eva Fulcová a Miroslav Duriš trvajú na svojej kandidatúre. Ústavný súd v ich prípade rozhodol, že Kiska porušil ich práva a má znovu konať.