Miestny odbor Matice slovenskej inicioval v Štúrove osadenie pamätníka slovenského národovca Ľudovíta Štúra. V meste, kde sa k maďarskej národnosti hlási 68 percent obyvateľov a za Slovákov sa považuje 28 percent obyvateľov, vyvolala táto snaha aj negatívne emócie. Matičiari sú z ich netolerantného postoja rozčarovaní. Zatiaľ položili len základný kameň pamätníka, na bustu zháňajú peniaze.
Prečítajte si glosu Martina Krna: Bez Štúra a tolerancie
Na odpor niektorých Štúrovčanov narážajú v čase, keď si pripomíname 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Deň pred slávnostným poklepaním kameňa, ktorý naplánovali na 28. októbra, teda na deň Štúrovho narodenia, našli miesto pod kopou hnoja. Stredajšie slávnostné podujatie, ktoré matičiari riadne ohlásili, sprevádzal hlúčik protestujúcich.
Podľa náčelníka mestskej polície Bohumíra Horbana sa tu zišlo asi desať ľudí, ktorí spievali maďarské piesne a mali maďarskú vlajku. „Prebiehalo to v rámci medzí, zásah z našej strany nebol nutný.“ Náčelník nevedel povedať, či išlo o plánované, alebo o náhodné stretnutie. Okrem matičnej akcie však iná ohlásená nebola.
Podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča protest až taký pokojný nebol. „Slávnosť bola sústavne narúšaná zo strany miestnych občanov maďarskej národnosti hanobnými a zosmiešňujúcimi pokrikmi proti Slovensku, Slovákom aj samotnému Ľudovítovi Štúrovi.“ Spievaním sa podľa neho snažili prehlušiť matičnú akciu.
Na druhý deň po slávnosti zmizla z kameňa tabuľa s nápisom Busta Ľ. Štúra. Keďže škoda nepresiahla viac ako 266 eur, polícia to rieši ako priestupok. Momentálne ho podľa nitrianskej krajskej policajnej hovorkyne Boženy Bruchterovej objasňujú.
Foto: MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V ŠTÚROVE
O tom, čo konkrétne ľuďom na pamätníku prekáža, nechcela viceprimátorka Kornélia Slabáková špekulovať. „Zrejme tam zohráva úlohu to, že Štúr nie je s naším mestom nijakým spôsobom spätý.“ To, že je po ňom od roku 1948 pomenované mesto, radnica neberie ako argument. Primátor Eugen Szabó si zase myslí, že osadenie Štúrovho pamätníka naruší rovnováhu na národnostne zmiešanom území.
Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že aj keď väčšina Slovákov považuje Štúra za významnú osobnosť, niektorí ho môžu vnímať kontroverzne. „U maďarských spoluobčanov je skôr populárny Ľudovít Košut. So Štúrom boli v parlamente spojenci, no pokiaľ ide o národnostnú otázku, boli rivalmi,“ dodal historik.
To, ako protest proti Štúrovej buste prebehol, je podľa historika odrazom občianskej kultúry. „Ak sa niekomu niečo nepáči, svoj nesúhlas môže vyjadriť civilizovane,“ pripomenul.
Kováč vysvetlil, prečo osadenie sôch či pamätných tabúľ často sprevádzajú emócie. „Ide o takzvané miesta pamäti, teda ľuďom niečo pripomínajú. Pokiaľ sa objaví socha či pamätná socha, ktorú časť obyvateľov považuje za kontroverznú, tak proti tomu protestujú.“
Historik si myslí, že o prítomnosti sôch či tabúľ by mali rozhodovať ľudia, ktorí ich budú mať na očiach. Netýka sa to však napríklad pamätníkov pre tých, ktorí majú na svedomí nejaké obete. Také by v uliciach a na námestiach vôbec nemali stáť.
Štúrovu bustu chceli matičiari pôvodne postaviť na námestí. Základný kameň nakoniec odhalili na nábreží Dunaji na štátnom pozemku. Podľa štúrovskej matičiarky Margaréty Vyšnej získali predbežný súhlas od spoločnosti Verejné prístavy, ktorá sa o pozemok stará.
Generálny riaditeľ spoločnosti Jozef Moravčík pre Pravdu povedal, že matičiari povolenie zatiaľ nemajú. „Povedali sme im, že pamätník môžu umiestniť len za podmienky, že s nami uzatvoria nájomnú zmluvu alebo iný druh zmluvy, čo sa doteraz nestalo.“ Zmluvu by ešte muselo odsúhlasiť ministerstvo dopravy, ktoré je akcionárom spoločnosti.
„Je správne, že nás oslovili, no nedotiahli všetky zákonom stanovené náležitosti, aby tam čokoľvek umiestnili,“ dodal Moravčík. Je si vedomý toho, že Štúrovo je citlivý priestor pre osadenie pamätníka slovenského národovca, preto to chceli riešiť uzatvorením nájomného vzťahu.