Zorganizovali zber vrchnákov, ktoré predajú a finančný výťažok venujú rodičom mladej dievčiny. Tá je už dva roky v bdelej kóme. Do zdravotných komplikácií sa dostala pri záchrane topiaceho sa dieťaťa, sama však pritom stratila zdravie.
Foto: Archív rodiny
Ako sa centrum dostalo k myšlienke pomôcť odvážnej Saške, vysvetľuje jeho riaditeľka Jana Murgašová. „Každý rok organizujeme pre školy podujatie s názvom Ekomisia, ktorého cieľom je viesť deti k ochrane prírody a naučiť ich separovať odpad. Minulý rok vyrábali deti vtáčie búdky z odpadových materiálov, tento rok to bola súťaž v zbere vrchnáčikov z PET fliaš. Za ne sme chceli získať peniaze, ktoré by sme venovali na charitatívne účely,“ hovorí Murgašová. Zbierku vyhlásili v apríli a hneď v prvý deň im ľudia doniesli 220 kilogramov vrchnákov. To, že išlo o nemalé množstvo, dokresľuje tým, že jeden vrchnáčik váži 2,5 gramu.
Napokon sa rozhodli, že peniaze venujú pre Sašku z Boľkoviec, ktoré sú len kúsok od Lučenca. Saška bola pred dvoma rokmi zdravým a šikovným dievčaťom. V júni 2013 sa bola kúpať vo vode neďalekého štrkoviska, kde bola svedkom, ako sa topí deväťročné dievčatko. Neváhala ani sekundu, skočila do vody a dieťa sa snažila zachrániť. Pri boji o jej život však ohrozila ten svoj. Topiace sa dievčatko ju strhlo pod vodu a zrazu potrebovali pomoc obe. Z vody ich vytiahli ďalší ľudia. Kým deväťročné dievčatko sa zo zranení vystrábilo, Saška mala poškodený mozog a zostala v bdelej kóme. V tej je už dva roky.
Saška strávila za tie dva roky veľa času v nemocniciach a liečebniach, čo stálo veľa peňazí.Danka Nociarová, Saškina mama
„Príbeh Sašky nás podnietil k tomu, aby sme pomohli predajom vrchnákov jej. Začali sa nám ozývať ľudia zo širokého okolia, ktorí sa o nej a našej akcii dozvedeli. Termín ukončenia zberu sme stanovili na koniec júna, no napokon sa posunul. Končil sa posledným októbrovým dňom tohto roku,“ zdôraznila riaditeľka centra. Medzitým našli odberateľa z Močenka, ktorý od nich prvú várku zozbieraných vrchnákov už odkúpil a o pár dní zoberie ďalšiu. Najskôr odviezol tri tony vrchnákov, ešte má v centre nachystaných ďalších 15 vriec. Murgašová počíta, že vyzbierali asi 1,25 milióna kusov vrchnáčikov. Cena za jednu tonu je 200 eur, dokopy pomôžu Saškinej rodine asi sedemsto eurami. „Je to možno len kvapka v mori na to, čo potrebujú, no dúfame, že aj to im pomôže,“ dúfa Murgašová.
Pracovníkov centra milo prekvapil veľký záujem ľudí pomôcť. Vrchnáky dostávali zo všetkých kútov Slovenska, dokonca aj zo zahraničia. Neveľký balíček im prišiel poštou až z Írska. „V jeden deň pri nás zastalo auto istej firmy a vyložili z neho 40 kartónových škatúľ. V každej bolo 5-tisíc vrchnákov,“ hovorí ďalej Murgašová. Pomáhal aj starosta Boľkoviec Peter Kamenský. „Oslovili sme obyvateľov, majiteľov reštaurácií, kamarátov. Mnohí pomohli a prispeli vrchnákmi. Keď som ich odvážal do centra voľného času, na džípe som sa musel otočiť asi osem- či deväťkrát,“ hovorí Kamenský.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
O aktivite lučeneckej organizácie vie aj rodina Nociarových. „Naozaj veľmi si to vážime. Saška strávila za tie dva roky veľa času v nemocniciach a liečebniach, čo stálo veľa peňazí. Prvé mesiace po tej nešťastnej udalosti ležala v nemocnici v Banskej Bystrici. Rehabilitovala aj v Košiciach, aj vo Viedni. Jej stav sa odvtedy zlepšil, reaguje na podnety, stále je však komatický pacient. V decembri nás čaká ďalšia rehabilitácia v Košiciach, v budúcom roku by sme chceli vyskúšať rehabilitačné centrum v maďarskom Soproni,“ konštatuje Saškina mama Danka Nociarová. Pred júnom 2013 pracovala ako účtovníčka, teraz je stále s dcérou a stará sa o ňu. Jej manžel živnostník sa snaží zarobiť peniaze na ďalšiu liečbu.
So Saškou už nedávno absolvovali aj prvý spoločný výlet po úraze. Aby výlety mohli plánovať aj do budúcnosti, potrebujú polohovateľný invalidný vozík. Ten stojí 1 200 eur a rodina verí, že ho budú môcť kúpiť hneď na jar. Pani Nociarová hovorí, že v tomto neľahkom boji o Saškino zdravie im veľa energie dodáva ľudská spolupatričnosť. Vraj nemôže nespomenúť jeden príklad. „Už dvakrát prišiel za nami autom 86-ročný pán z Buzitky v okrese Lučenec. So sebou vždy priniesol tašku plnú vrchnáčikov. Bolo to až neuveriteľné,“ dodáva dojatá pani domu.