Úlohy komisárky pre ťažko postihnutých nebudú jednoduché

07.11.2015 18:07

Funkcia komisára pre ťažko postihnuté osoby sa nebude biť s funkciou verejnej ochrankyne práv. Povedala to v diskusii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko kandidátka na komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Lýdia Brichtová, ktorú na post komisárky navrhla opozícia.

„Ak existujú takéto vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv, predpokladá sa, že budú veľmi úzko spolupracovať. To sa bez toho nedá,“ povedala Brichtová. Prioritou budúcej komisárky by mali byť práve pohľady, názory a potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Sociálna práca a individuálna práca s týmito ľuďmi sa podľa nej niekde vytratili.

Druhá kandidátka na komisára pre zdravotne postihnuté osoby Zuzana Stavrovská, ktorú na post komisárky navrhol vládny Smer, povedala, že vo funkcii komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím vidí vyústenie svojej doterajšej práce v oblasti obhajoby práv zdravotne postihnutých. Základný problém na Slovensku vidí v názoroch spoločnosti založených na predsudkoch voči zdravotne postihnutým ľuďom. Úlohou komisára by preto podľa nej mal byť individuálny prístup k zdravotne postihnutým ľuďom, aby mali rovnaké práva a prístupy ku všetkým zložkám spoločenského života. „V prvom rade by bolo mojou prioritou vytvoriť funkčný personálne, právne efektívny úrad, aby mohol čo najskôr začať plniť úlohy uložené v dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,“ povedala Stavrovská.

Na otázku moderátora rozhlasovej diskusie prečo trvalo vytvorenie inštitútu ochrany práv zdravotne postihnutých tak dlho, odpovedal štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Burian (Smer) tak, že je to otázka vhodná na predchádzajúce vlády SR. Podľa slov Buriana, vytvorili ešte v roku 2012 kontaktné miesto pre postihnutých na ministerstve práce. „Druhý krok máme dnes – vytvorenie inštitútu komisára – ktorý má z nášho pohľadu vyššie práva ako ombudsman. Tretím krokom bude zapojenie občianskej spoločnosti,“ uviedol Burian.

Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) si myslí, že mamičkám so zdravotne postihnutými deťmi sú zo strany štátu hádzané pod nohy polená. Opakovane musia prosiť o pomoc a táto pomoc im je odmietnutá. „Niektorí rodičia sa už so slzami v očiach smejú, že posudkoví lekári sú kúzelníci. Posudkoví lekári úplne ignorujú závery, ktoré stanovia odborníci, špecialisti a lekári. Ignorujú potreby detí a vlastne im nepriznávajú to, na čo by mali mať nárok,“ povedala v Sobotných dialógoch Žitňanská s tým, že mnohé mamičky boli za ministrom práce Jánom Richterom osobne, aby to vyšetril. Je preto presvedčená, že budúca komisárka zmení pohľad verejnosti aj politikov na túto problematiku. Podľa Buriana však bude úlohou úradu budúcej komisárky aj to, aby posúdil aj toho lekára, či správne posúdil stav dieťaťa. „V každom prípade treba nastaviť systémové riešenie posudkových lekárov, ktoré dnes absentuje,“ dodal Burian.

Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka v diskusii mimoriadne privítal zriadenie takéhoto inštitútu, predovšetkým zriadenie dvoch nezávislých komisárov s nezávislými úradmi pre deti aj zdravotne postihnutých. Veľmi dôležité je podľa neho vyriešiť situáciu, ktorá nastáva pomerne často, „u ľudí, ktorí majú presne rovnaké podmienky a spĺňajú rovnaké kritéria, no posudok je diametrálne odlišný.“ Spomenul však aj opčný protokol, ktorí umožňuje zdravotne postihnutým ľuďom obracať sa priamo na výbor OSN s prípadmi, ktoré prešli všetkými legislatívnymi procesmi u nás na Slovensku. Nepovažuje preto za zbytočné zo strany rodičov postihnutých detí či samotných zdravotne znevýhodnených občanov podať návrh na riešenie svojho problému na súd, pretože výbor OSN neprijme podanie občana bez toho, aby vopred neprešiel všetkými procesmi v krajine.

Všetko závisí od konkrétnych odborníkov, či už je to riaditeľ školy, ktorý zdravotne postihnuté dieťa neprijme do školy alebo posudkový lekár, ktorý neakceptuje jeho nároky vyplývajúce z postihnutia. „Mnohým by pomohlo vzdelávanie,“ povedala Brichtová s tým, že mnohí lekári a kompetentní aj z iných úradov nepoznajú nové trendy a nevedia si s jednotlivými článkami dohovoru poradiť. Kameň úrazu však vidí Brichtová v tom, že ak nebudú lekári a úradníci rešpektovať dohovor OSN o právach detí či zdravotne postihnutých, ktorý v tomto prípade stojí nad zákonom, nič sa nevyrieši.

Moderátor v diskusii spomenul i odmenu opatrovateľov a rodín, ktorí poskytujú zdravotne postihnutým 24-hodinovú starostlivosť, za takú ťažkú prácu však dostanú len 220 eur mesačne, čo je menej ako minimálna mzda. Na otázku, či si nezaslúžia viac, odpovedal Burian, že sú to peňažné príspevky a nástroje sociálnej pomoci hradené „výlučne zo štátneho rozpočtu“ a uplatňuje sa v nich princíp určitej solidarity. „Ministerstvo v treťom balíčku uvažuje o tom, akým spôsobom zlepšiť túto situáciu,“ dodal Burian s tým, že tí ľudia, ktorí sa starajú o zdravotne postihnutých ľudí, budú mať zabezpečený dôchodok vyšší, ako je úroveň minimálneho dôchodku.

V závere relácie sa k problematike vyjadrila ešte europoslankyňa Žitňanská s tým, že skupina zdravotne postihnutých ľudí na Slovensku živorí, supluje to, čo by mal robiť štát a tretí balíček ministerstva práce je len jeho predvolebná kampaň do nasledujúcich parlamentných volieb. „Keď vedia dať cestovné zadarmo pre študentov, keď vedia rozdávať milióny všelijakým spriazneným firmám, toto je nehorázne,“ dodala Žitňanská.

Na otázku moderátora, či odmena 220 eur a ťažká práca s postihnutými netlačí rodinu do rozhodnutia zaplatiť im ústavnú starostlivosť, odpovedali Mamojka i Žitňanská kladne.

#ťažko zdravotne postihnutí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku