„Takúto rozsiahlu akciu som za dvadsať rokov ešte nezažil,“ povedal Juraj Rizman z organizácie Greenpeace Slovensko, ktorá v okolí areálu odpadového hospodárstva odobrala vlastné vzorky. Spustilo sa veľké vyšetrovanie, ale jeho dôvod dodnes nikto poriadne nevysvetlil. Nič netuší ani hlohovecká radnica. Pre svoj odpad musela nájsť nové miesto. Dočasne ho vozí na trnavskú skládku. Denník Pravda oslovil aj prevádzkovateľa areálu. „Nie sme si vedomí žiadneho úmyselného alebo neúmyselného porušenia platných právnych predpisov,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Matej Kubalák. Na konkrétne otázky, ktoré sme mu zaslali, však neodpovedal.
Polícia zatiaľ nechce bližšie hovoriť o dôvodoch zásahu vo Vlčích horách, lebo vyšetrovanie nie je ukončené. „Zásah súvisí s trestným konaním vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi,“ uviedla stroho trnavská krajská policajná hovorkyňa Mária Linkešová.
Podľa medializovaných informácií problémom mali byť zle uskladnené chemikálie. Polícia prezrela viacero objektov. Hygienici a chemici zisťovali škodlivé látky v ovzduší. Výsledky chemickej a radiačnej kontroly boli podľa hovorcu ministerstva vnútra Petara Lazarova v poriadku. Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Nitre odobralo v areáli 11 vzoriek, ktoré sa momentálne analyzujú. „Podrobné výsledky dostane vyšetrovateľ do konca týždňa. Ľudia v ohrození nie sú a okolie bude ešte na nevyhnutný čas monitorované,“ povedal Lazarov.
Ochranári však tvrdia, že chemikov volajú vždy, keď existuje odôvodnené podozrenie na nebezpečný únik toxických látok či už do ovzdušia, vody, alebo do pôdy. Keď sa o zásahu dozvedeli aktivisti z Greenpeace, vyrazili k areálu tiež. Dovnútra sa pre vyšetrovanie nedostali, obzreli len okolie. „Podarilo sa nám nájsť miesto, odkiaľ vytekala zapáchajúca tekutina priamo spod plota skládky, rovnako aj "jazierko“, v ktorom sa kvapaliny unikajúce z areálu hromadili," povedala hovorkyňa Greenpeace Miroslava Ábelová. Aktivisti so špeciálnym výcvikom odobrali niekoľko vzoriek vody a sedimentov. Ich nálezy momentálne analyzujú akreditované laboratóriá, jedno slovenské a druhé zahraničné. Výsledky očakáva Greenpeace do dvoch týždňov.
Zásah súvisí s trestným konaním vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi.Mária Linkešová, trnavská krajská policajná hovorkyňa
V minulosti Greenpeace kontaktovali hlohoveckí aktivisti pre časté požiare v areáli. V roku 2012 tam horelo až 23-krát. „Najčastejšou príčinou bolo samovznietenie,“ objasnila hovorkyňa trnavských krajských hasičov. Od roku 2013 až do súčasnosti evidujú hasiči spolu šesť požiarov. Areál pravidelne navštevujú pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Podľa aktivistov našli na skládke v roku 2008 otvorené a sčasti vysypané sudy s nebezpečným odpadom. Peter Šimurka, hlavný inšpektor útvaru integrovaného povoľovania a kontroly SIŽP, to však pre Pravdu nepotvrdil. „Zistili sme, že prevádzkovanie skládky pre nebezpečný odpad je v rozpore so schváleným prevádzkovým poriadkom zariadenia na zneškodňovanie odpadov,“ povedal. Kontroly prebehli aj v ďalších rokoch. Porušenie konštatovali inšpektori viackrát. O čo presne išlo, Šimurka nespresnil.
Areál Vlčie hory vybudovali v roku 1994. Do rúk súčasného prevádzkovateľa prešiel v roku 2006. Nachádza sa tam nebezpečný odpad, rovnako aj odpad, ktorý nie je nebezpečný, napríklad stavebný. V roku 2013 uzavrel prevádzkovateľ rámcovú dohodu aj s ministerstvom obrany na zhodnotenie a zneškodnenie nebezpečných a ostatných odpadov. Dohoda je na dobu určitú do 31. decembra 2016. Rámcovú zmluvu o odvoze a likvidácii odpadu mal prevádzkovateľ v minulosti napríklad aj so Slovenskou poštou.
V roku 2012 predložila firma zámer na dobudovanie areálu, ktorý počítal s rozšírením skládky. Ľudia proti tomu protestovali. Bývalé vedenie mesta nakoniec plány stoplo. Presné údaje o skládkach v areáli, najmä o ich kapacite a zaplnenosti, Hlohovec nemá. Podľa hovorkyne mesta sa ich snažia zistiť.
Ministerstvo životného prostredia eviduje na území Slovenska 122 skládok. Ich budovanie a prevádzku upravuje zákon o odpadoch. „V súčasnosti musia vyhovovať požiadavkám európskej smernice,“ povedal hovorca rezortu Maroš Stano. Ak nevyhovujú našej či európskej legislatíve, čaká ich uzatvorenie. Ďalším dôvodom na skončenie prevádzky je naplnenie kapacity skládky. „Ak sa prevádzkovateľ nerozhodne skládku rozšíriť, musí ju po naplnení kapacity uzatvoriť, rekultivovať, monitorovať minimálne 30 rokov a zabezpečovať starostlivosť,“ dodal Stano. Za posledných desať rokov bolo uzatvorených 39 skládok.