Núdza s utečencami nenastala náhle, tvrdí Kaliňák

Zvráti Slovensko rozhodnutie o povinných utečeneckých kvótach žalobou v Luxemburgu? Aj keď text žaloby ešte nie je známy, minister vnútra Robert Kaliňák naznačil, o aké argumenty by sa mohlo Slovensko opierať.

10.11.2015 12:00
turecko, utečenci, Foto:
Utečenci sa pripravujú na plavbu z Turecka na grécky ostrov Chios. Ide o jednu z trás, ktorú využívajú migranti na cestu cez Balkán do krajín západnej Európy.
debata (10)

Podľa neho je problém, že sa pri kvótach využilo ustanovenie o núdzovej situácii, tá však podľa Kaliňáka nenastala náhle, ale vedelo sa o nej niekoľko mesiacov vopred. Upozornil tiež, že kríza s utečencami vznikla vinou porušenia schengenských pravidiel, nestrážením vonkajších hraníc EÚ a tým, že sa nebojovalo s nelegálnou migráciou.

„Tá žaloba je o tom, že použili ustanovenie, ktoré sa má použiť v núdzovej situácii, keď vznikne náhle bez zavinenia jednotlivých členských štátov. Tá situácia nebola ani náhla. Vieme o nej trištvrte roka. Vznikla zavinením, to znamená nedodržiavaním európskych predpisov.

Niektoré krajiny nedodržiavali schengenské (pravidlá – pozn. red.), niektoré nedodržiavali Dublinský protokol,“ povedal minister Kaliňák v nedeľu v diskusnej relácii v TA3.

Minister tiež poukázal na to, že sa mali na základe kvót rozdeľovať utečenci, ktorí v Grécku alebo v Taliansku už nie sú. Podľa neho Slovensko preto začalo hovoriť, že nemožno prerozdeľovať ľudí z krajín, ktoré sú len tranzitné.

Kaliňák v pondelok na otázku Pravdy, či bude táto argumentácia v slovenskej žalobe proti kvótam, odpovedal: „Myslím si, že áno, bude tam viac vecí. Za seba hovorím tieto veci.“

Témou sporu bude zrejme výklad článku 78 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ten hovorí, že ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada EÚ na návrh Európskej komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov.

Odborník na európske právo Miroslav Slašťan uviedol, že môže ísť o výklad núdzovej situácie z časového hľadiska alebo z hľadiska kvantity, akého počtu štátov by sa rozhodnutie o kvótach malo týkať. Posudzovať sa môže podľa Slašťana tiež zásada proporcionality, či je nutné zapojiť do procesu prerozdelenia všetky štáty.

„Argumentácia môže ísť rôznymi smermi. Predpokladám, že aj časové hľadisko môže byť použité, aj keď osobne si myslím, že týmto smerom Súdny dvor nepôjde,“ povedal odborník.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného bude vecou súdu, ako vyloží núdzovú situáciu, ktorá viedla k rozhodnutiu o kvótach. „Záleží, ako bude súd vykladať núdzovú situáciu, kedy vlastne nastala,“ poznamenal Žitný.

Poukázal na skutočnosť, že už aj v roku 2014 a začiatkom tohto roka boli varovné čísla utečencov v Maďarsku. „Je známe, že len v Maďarsku za uplynulý rok narástol počet žiadateľov o azyl na 42-tisíc,“ pripomenul Žitný. Išlo najmä o Kosovčanov, Sýrčanov a Afgancov, ktorí mali namierené ďalej na západ Európy.

Slovensko má na predloženie žaloby čas ešte niečo vyše mesiaca, konečný termín uplynie 18. decembra. O pláne žalovať utečenecké kvóty rozhodla Ficova vláda v septembri. Samotný text podania už kabinet schvaľovať nebude. Po jeho vypracovaní žalobu odsúhlasí minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Podľa rezortu spravodlivosti žalobu pripravuje zástupkyňa SR pred súdmi EÚ Beatrix Ricziová spolu s ministerstvami vnútra a zahraničných vecí. „V procese prípravy nebudeme informovať o jej obsahu,“ povedala v pondelok hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.

Ministri vnútra EÚ ešte v septembri rozhodli väčšinovým hlasovaním o premiestnení 120-tisíc utečencov podľa systému kvót do členských krajín EÚ. Slovensko bolo proti. Argumentuje, že kvóty sa nedajú technicky realizovať a mali by sa diať na dobrovoľnom základe. Celkovo by mala krajina prijať 1 458 utečencov. Okrem Slovenska proti kvótam hlasovali aj Česko, Maďarsko, Rumunsko. Fínsko sa zdržalo.

Slovenská vláda zatiaľ ako jediná oznámila, že kvóty napadne na Súdnom dvore EÚ. Zrejme sa však k nej pridá aj Maďarsko. Parlament v Budapešti minulý týždeň schválil uznesenie, ktorým odmietol povinné kvóty na prerozdelenie utečencov. Vláda Viktora Orbána uviedla, že si počká na stanovisko parlamentu, kým sa rozhodne ísť do sporu s Bruselom. Vládny Fidesz tiež inicioval petíciu proti kvótam.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #Robert Kaliňák #migračná kríza