Tvrdí, že Slovensko spochybní systém hlasovania o povinných kvótach. Podľa neho je otázne, či mohlo v takejto vážnej téme rozhodnúť väčšinové hlasovanie na úrovni ministrov vnútra.
„Bude potrebné definitívne rozhodnúť, či bolo väčšinové rozhodnutie v takejto téme vôbec možné. Budeme namietať právo ministrov vnútra rozhodnúť o realokácii (poz. red. prerozdelení) konkrétnych fyzických ľudí na území konkrétneho štátu,“ povedal v utorok premiér na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, kde študentom práva prednášal o migračnej politike a o postojoch vlády k téme utečencov. „Európska komisia sa rozhodla svoj názor presadiť administratívnou cestou a využila zasadnutie ministrov vnútra a väčšinové hlasovanie o téme, ktorú my považujeme za príliš vážnu na to, aby o nej rozhodovali úradníci na úrovni ministrov vnútra,“ uviedol Fico. Dodal, že argument o väčšinovom hlasovaní je len jeden z okruhov, ktorých sa žaloba dotkne. O ďalších hovoriť odmietol. Tvrdí, že by tým oslabil pozíciu Slovenska.
Odborník na európske právo Miroslav Slašťan si myslí, že tento tromf nebude kľúčový. „To, či bude rozhodujúcim, si myslím, že celkom určite nie. Spôsob hlasovania je v zásade vždy jeden z napádaných žalobných dôvodov. V každom takomto type sporu a žaloby je potrebné vždy uviesť všetky argumenty. Neexistuje nejaká predstava o objektívnej pravde, tu nikto nemá pravdu. Prevážia tvrdenia v prospech jednej alebo druhej strany,“ reagoval Slašťan. Vie si však predstaviť aj situáciu, že ostatné členské štáty, ktoré Slovensko v otázke kvót prehlasovali, sa nebudú schopné dohodnúť na obrane proti našim argumentom a nebudú ich vyvracať. „Tak je celkom logické, že súdny dvor vyhovie žalobe prehlasovaného členského štátu,“ mieni Slašťan.
O čo sa bude žaloba opierať, naznačil počas uplynulého víkendu aj minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho bolo problémom aj to, že sa pri kvótach využilo ustanovenie o núdzovej situácii, tá však podľa Kaliňáka nenastala náhle a vedelo sa o nej niekoľko mesiacov vopred. Poukázal aj na to, že kríza s utečencami vznikla vinou porušenia schengenských pravidiel, teda nestrážením vonkajších hraníc EÚ a tým, že sa nebojovalo s nelegálnou migráciou.
Na podanie žaloby má Slovensko čas do 18. decembra. Podľa predsedu vlády bude tento termín dodržaný a momentálne sa pracuje na odborných podkladoch žaloby. „Máme interné informácie, že k tejto žalobe sa začínajú pridávať aj ďalší záujemcovia z členských štátov Európskej únie,“ prezradil premiér. Jedným z nich je napríklad Maďarsko, kde parlament minulý týždeň schválil uznesenie, ktorým odmietol povinné kvóty na prerozdelenie utečencov, a možnosť podania opravných prostriedkov proti rozhodnutiu ministrov vnútra. Druhým štátom by malo byť Rumunsko, ktoré podľa Fica uvažuje o podobnom kroku, ako urobilo Slovensko.
To, že o obdobnom postupe uvažujú aj ďalšie štáty, na situácii Slovenska nič nemení. „Z pohľadu súdneho dvora je nepodstatné, koľko štátov žaluje, ale kvalita argumentov. Z toho procesného hľadiska sa môže stať, že Maďari alebo Rumuni nájdu nejakú argumentáciu, ktorá podporí žalobu Slovenska,“ myslí si Slašťan.
Žaloba je reakciou na septembrové väčšinové rozhodnutie ministrov vnútra EÚ o premiestnení 120-tisíc utečencov podľa systému kvót do členských krajín EÚ. Slovensko bolo proti a tvrdí, že kvóty sa nedajú realizovať technicky a mali by sa diať na dobrovoľnom základe. Celkovo by sme mali prijať 1¤458 utečencov. Okrem Slovenska hlasovali proti kvótam aj Česko, Maďarsko, Rumunsko a Fínsko sa zdržalo. O podaní žaloby na Súdny dvor EÚ rozhodla vláda ešte v septembri. Na jej znení pracuje zástupkyňa SR pred súdmi EÚ Beatrix Ricziová spolu s ministerstvami vnútra a zahraničných vecí.