Inštitúcie, ktoré mali zistiť, ako sa mohla nátierka nakaziť, nedali odpoveď. Isté však je, že baktéria bola v nátierkovom obale. Potvrdili to testy v troch nezávislých laboratóriách – u banskobystrických hygienikov, v Ostrave a najnovšie aj v Centre pre biologické hrozby a špeciálne patogény Inštitútu Roberta Kocha v Berlíne.
Banskobystrickí hygienici, ktorí ako prví informovali o životu nebezpečnej otrave, poslali vzorky do Nemecka aj preto, lebo v celej kauze ich nepodržal hlavný hygienik Ivan Rovný. Od zistení regionálnych hygienikov sa totiž centrála v Bratislave dištancovala. Výsledky testov z nemeckého inštitútu zverejnil hygienik v Banskej Bystrici Cyril Klement včera. K prípadu sa však už nechce vyjadrovať.
Úrad hlavného hygienika na najnovší posun reagoval tým, že obaly, z ktorých boli odobraté vzorky na testy, ležali v odpadkovom koši, a preto nemožno teoreticky vylúčiť sekundárnu kontamináciu v koši. Nátierka sa tiež podľa neho mohla pokaziť nesprávnym používaním, skladovaním, keďže matka pacienta uviedla, že črievko bolo nafúknuté.
„Mrzí nás, že do tohto prípadu sú vnášané mnohé informácie, ktoré môžu byť zavádzajúce pre verejnosť. Záujmom úradu je chrániť zdravie občanov a nie je naším záujmom poškodiť výrobcu,“ povedala hovorkyňa úradu Lenka Skalická s tým, že pomazánka je bezpečná. Opiera sa o to, že v neotvorených nátierkach sa nákaza nenašla.
Viacerí odborníci sa však zhodujú, že druhotná kontaminácia botulínovou baktériou (Clostridium botulinum) nie je možná. Ide o anaeróbnu baktériu, to znamená, že na vzduchu hynie. Dokáže prežiť v uzavretých obaloch, kde nie je vzduch, akým sú konzervy, ale aj umelohmotné črievka. Pri tejto kauze zostáva veľa nejasností.
Poukazuje na to správa hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu Henriety Hudečkovej, ktorú vypracovala na základe žiadosti hlavného hygienika. Správa sa nemala dostať na verejnosť.
Denník Pravda má jej kópiu k dispozícii. V nej hlavná odborníčka pripomína, že nie sú informácie o tom, kto, kedy a s akým výsledkom vykonal kontrolu na pracovisku zameranú na technológiu výroby, ďalej kto a ako kontroloval skladovanie a správnu distribúciu tohto výrobku. Denník Pravda ohľadom správy oslovil aj Hudečkovú, tá sa k prípadu odmietla vyjadriť.
Hudečková v analýze uvádza, že obsah inkriminovanej potraviny – cícerovej nátierky – bol balený v umelohmotnom obale, ktorého zavretím dochádza k vytvoreniu veľmi vhodných podmienok na rozmnožovaniu spór a produkciu botulotoxínu. Skladovanie v chladničkách síce zabraňuje množeniu živých baktérií, ale neznižuje prítomnosť aktívnych buniek ani spór a samotných neurotoxínov Clostridium botulinum.
Vyjadruje sa tiež k nedávnej analýze obsahu žalúdka postihnutého muža, ktorá dopadla negatívne a prítomnosť baktérie sa nepotvrdila. „Vzhľadom na to, že obsah žalúdka bol uchovaný päť dní v chladničke pri teplote plus dva až plus osem stupňov, pravdepodobnosť na detekciu (zachytávanie) toxínu bola veľmi malá,“ píše sa v správe.
Na záver uviedla, že veľmi dôležitú úlohu pri riešení takého závažného problému, akým je botulizmus, zohráva aj informovanie verejnosti. Včas a vhodným spôsobom tak urobil Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Odpovede v tejto kauze mala dať aj Štátna veterinárna a potravinová správa. Tá sa však správala zvláštne. Najprv zobrala vzorky od výrobcu aj z misijného domu v Banskej Bystrici, odkiaľ si muž nátierky priniesol domov, a dala urobiť testy na iný typ baktérie. Až po medializácii prípadu poslala vzorky z výroby otestovať na správny typ baktérie do Ostravy, výsledok bol negatívny. Botulínový jed v nátierke nenašli.
43-ročný muž ležal štyri mesiace v banskobystrickej nemocnici, minulý týždeň bol prevezený do Univerzitnej nemocnice v Martine, kde ho mali podľa informácií denníka Pravda učiť samostatne dýchať. Či je ešte stále pod prístrojmi, nechcelo prezradiť ani vedenie banskobystrickej, ani martinskej nemocnice.
Podľa pneumológa Petra Krištúfka pacient môže mať poškodené zdravie do konca života. „Pri otrave botulotoxínom ide často o nezvratný proces poškodenia pľúc s doživotnými následkami,“ podotkol Krištúfek.
Botulínový neurotoxín napáda nervový systém, postihuje aj pľúca a pacient môže zomrieť na zástavu dýchania. To, že Banskobystričan prežil otravu týmto toxínom, považuje lekár za veľké šťastie.