Kto upúta nerozhodnutých voličov, má šancu na úspech

13.11.2015 14:00

Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že do volieb môže ešte dôjsť k veľkým pohybom v popularite strán, pretože je veľké percento ľudí, ktorí nevedia, koho budú voliť, ale aj takých, ktorí sa ešte pevne nerozhodli.

Čo by ste dnes označili za najväčšiu záhadu volieb? Sú to dva okruhy problémov, ktoré sa nedajú dopredu odhadnúť. Prvým je skutočnosť, koľko sympatizantov Smeru príde reálne voliť. Ak by sme vychádzali z volieb 2012, výsledok Smeru bol lepší ako najväčšie očakávania v prieskumoch. Ak by sme zobrali do úvahy prvé kolo prezidentských volieb alebo eurovoľby, tam bol pohyb opačný. Sympatizantov bolo v prieskumoch viac, ako prišlo reálne voličov. Táto otázka dnes nie je vo vzťahu k parlamentným voľbám vyriešená. Druhý problém je, či niektorý z opozičných subjektov dokáže pritiahnuť značnú časť nerozhodnutých voličov a vytvoriť aký-taký predpoklad protiváhy Smeru. Nedá sa vylúčiť, že bude jedna strana s 20 percentami, ale je možné, že dôjde k rozptylu voličov.

Budú sa preferencie verejnosti do volieb zásadne meniť?
Myslím si, že môže dôjsť k veľkým pohybom. Nedokryštalizo­vanosť politických štruktúr spôsobuje, že je veľa nerozhodnutých voličov. To nie sú len nerozhodnutí, ktorí odpovedia, že nevedia, koho budú voliť, ale sú aj takí, ktorí povedia, že dnes budú voliť stranu¤A, zajtra označia stranu¤B a o týždeň ďalšiu. Rozhodnutie týchto voličov nie je zďaleka stabilné. Do poslednej chvíle budú váhať. Tým pádom, že oficiálna kampaň je pred nami, tak sa dajú očakávať významné pohyby.

Pavel Hanulík
Pavel Hanulík Autor: Pravda, Igor Stupňan

Dokážu túto skupinu osloviť nejaké významné udalosti?
Do istej miery áno. Vždy sa čaká na nejakú mediálnu bombu, ale málokedy vybuchne. Myslím si, že ani tak nepôjde o nejaké vonkajšie vplyvy, ako o to, čo kampaň prinesie z pohľadu väčších emócií než racionálnych prvkov. Teda ten, kto dokáže nerozhodnutých viac upútať, má väčšiu šancu na úspech ako ten, kto to nedokáže.

Aké veľké percento je nerozhodnutých voličov?
Ak si odpočítame tých, ktorí nechcú ísť voliť, tak sa počet nerozhodnutých pohybuje okolo 20 percent. Myslím si, že ešte ďalších 20 percent je takých, ktorí stále prebiehajú z jednej strany do druhej a de¤facto patria tiež do tejto skupiny.

Smer sa pohybuje v prieskumoch okolo 40 percent alebo pod touto hranicou. Čím to je, že má takú podporu, hoci nesie plnú zodpovednosť za vládnutie?
Je to preto, že druhá strana nedokázala vyriešiť svoje vnútorné problémy a volič tak nemá motiváciu radikálne meniť svoje rozhodnutie.

Pomohla Smeru téma utečencov v popularite?
Celkom určite. Otázka je, či je to na dlhší čas, alebo to bola len epizóda. Ani jedno, ani druhé sa nedá dnes s istotou povedať. Je možné, že zisk, ktorý sa spája s utečencami, bude dlhodobejší a stabilnejší, ale je možné, že aj opadne.

V posledných voľbách získal Smer v Žilinskom a v Prešovskom kraji najviac hlasov. Opäť to môžu byť bašty Smeru?
V tomto sa to veľmi nezmení. Môže dôjsť k drobným posunom, ale základné parametre rozloženia voličov pretrvávajú dlhšie ako jedno volebné obdobie.

Opozícia je roztrieštená na množstvo strán. Akú motiváciu môžu mať voliči dať hlas strane s malou alebo žiadnou šancu vstúpiť do parlamentu?
Záleží na tom, ako situáciu opozičný volič vyhodnotí. Pokiaľ nebude vnímať, že existuje nejaká reálna alternatíva, že by voľby mohli dopadnúť inak ako drvivým víťazstvom Smeru, tak vtedy nemusí veľmi kalkulovať s tým, komu dá hlas, a môže hlasovať aj za strany, ktoré nemajú šancu. Ak by sa nejaká alternatíva črtala, tak sa dá očakávať, že menšie strany prídu o časť voličov a presunú sa k väčším stranám. Dnes je to otvorené, lebo chlieb sa láme až na konci. Podľa toho, ako budú vyzerať prieskumy vo februári, podľa toho sa zrejme vykryštalizuje stratégia, či sa hlasy budú koncentrovať, alebo rozptyľovať.

Strana Sieť má v niektorých prieskumoch nad 10 percent, v poslednom prieskume MVK mala pod 10 percent a dokonca menej ako KDH. Prečo je jej popularita taká rozkolísaná?
Sieť v poslednom čase nevstupuje do kampane s výnimkou bilbordov. V médiách sa objavuje zriedkavo. Aj posledný prieskum našej agentúry MVK zachytával situáciu okolo utečeneckej vlny, prípadne niektoré kauzy, ktoré sa vtedy diali, a Sieť sa veľmi nevyjadrovala. To však neznamená, že čísla sa obrátili. Sieť má stále ambíciu pozbierať najväčšiu skupinu nerozhodnutých voličov, lebo bude vystupovať ako potenciálne najsilnejší opozičný subjekt.

Ak chce teda Sieť zbierať nerozhodnutých voličov a tvrdí, že je stranou novej generácie, môže v tom tkvieť jej nedôvera spolupracovať s tradičnými stranami KDH a Most-Híd?
KDH sa drží úzkeho okruhu tém a ostatným témam, ak ich priamo neignoruje, tak im neprikladá význam. Most-Híd rieši otázku identity, či ide o občiansky subjekt, lebo ešte stále oslovuje národnostných voličov. Preto nemá veľkú nádej ašpirovať na to, že bude kryštalizačným jadrom opozície. Z toho vychádzajú potom možnosti strany Sieť.

Aký kabinet má najväčšiu šancu vládnuť, čisto ľavicový, teda opäť Smer, pravicový alebo to bude zmiešaná vláda?
Všetky tri možnosti nie sú také, že by mali nízku pravdepodobnosť, ale najpravdepodob­nejšia je koalícia Smeru s jednou či dvomi stredopravými stranami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voliči #voľby 2016 #sociológ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk