Zástupcovia pacientov poukazujú, že ide o dlhú čakaciu lehotu a za ten čas môže dôjsť k zhoršeniu zdravia. Volajú preto po zmene zákona, ktorý by mal podľa nich určiť hraničné čakacie lehoty. Nemocnice presúvajú termíny napríklad pri ortopedických či očných operáciách alebo rehabilitáciách. Odklad neplatí pre pacientov, ktorým sa náhle zhorší zdravotný stav. Deje sa tak v najväčšej slovenskej Univerzitnej nemocnici v Bratislave, ale aj v menších regionálnych v Liptovskom Mikuláši či v Malackách.
So zdravotnou poisťovňou Union sme v rokovaní o navýšenie finančných prostriedkov tak, aby pokryli žiadaný rozsah.Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava
Zdravotná poisťovňa Union s počtom poistencov viac ako 430-tisíc uzatvára s nemocnicami finančné objemy na celý rok naraz. Nemocnice peniaze väčšinou minú skôr, tento rok už niektoré limity vyčerpali v polovici októbra. Poisťovňa Union im už výkony neuhradí v plnej výške, ale len 60 percent zo zmluvnej ceny. Už aj tak zadlžené nemocnice sa do naberania pacientov nehrnú, pretože by zvyšok museli vykryť z vlastného. Pacientov odsúvajú na január, v tom čase by už mali mať nové zmluvy.
„Finančný objem, ktorý sme mali v zmysle zmluvy na rok 2015 uzatvorený s poisťovňou Union, postačil na hospitalizácie pacientov do polovice októbra, a tak objednávame pacientov na začiatok roka 2016,“ uviedla hovorkyňa Nemocnice v Malackách Lenka Gondová.
Dôvodom, prečo nemocnica vyčlenenú sumu prečerpala, je podľa nej vyšší počet pacientov než pokrýva zmluva s Union ZP. „Už niekoľkokrát sme sa pokúšali o vyriešenie tejto situácie, bohužiaľ, k navýšeniu limitov zo strany poisťovne nedošlo,“ dodala Gondová s tým, že zdravotnú starostlivosť pri ohrození života poskytujú všetkým pacientom bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu.
Rovnaký problém ako malacká nemocnica má aj najväčšia slovenská nemocnica – Univerzitná nemocnica v Bratislave. „So zdravotnou poisťovňou Union sme v rokovaní o navýšení finančných prostriedkov tak, aby pokryli žiadaný rozsah,“ reagovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská. Bližšie informácie o tom, ako liečia pacientov, neuviedla.
Peniaze na operácie či liečbu v nemocnici nestačia ani Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. „Poisťovňu žiadame o zvyšovanie limitov, ide hlavne o ortopedické zákroky, niekedy nám vyjde v ústrety,“ zhodnotila riaditeľka Ľudmila Pohančeníková.
Union zdravotná poisťovňa sa odvoláva na nízky príjem z verejného zdravotného poistenia. „Trend nárastu nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť nezodpovedá vývoju príjmov z verejného zdravotného poistenia, každá zdravotná poisťovňa musí stanoviť spôsob, ako riadiť čerpanie obmedzených finančných zdrojov,“ povedala hovorkyňa Judita Smatanová. Pripomenula, že aj po prekročení zmluvnej sumy nemocniciam platia za zákroky navyše. To, že ide o menšie sumy, Smatanová neuviedla. Nemocnice by si mali podľa nej vedieť manažovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe svojich príjmov a výdavkov. Pripomenula, že v zmluvách berú do úvahy aj nárast poistného kmeňa.
Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že čakať dva mesiace na liečbu je dlhá doba. Za ten čas sa môže chorému významne pohoršiť. Podľa prezidentky asociácie Kataríny Kafkovej ide najmä o ľudí s kardiovaskulárnymi, onkologickými diagnózami a takými chorobami, pri ktorých včasná liečba má závažný dosah na zdravotný stav a na ďalšiu prognózu prežívania.
„Pacient v tomto prípade ťahá za kratší koniec, keďže nie je jasne vymedzená neodkladná zdravotná starostlivosť pre jednotlivé ochorenia, a teda si nevie uplatniť ani svoj nárok na jej poskytnutie,“ uviedla Kafková. Ak sa to má podľa nej zmeniť, ministerstvo zdravotníctva by malo jasne povedať, na čo má pacient nárok, aké sú maximálne čakacie lehoty na vyšetrenie, operáciu alebo liečbu pre každé jednotlivé ochorenie. "To je úloha štátu, aby jasne nastavil pravidlá, " dodala. V Českej republike to podľa nej vyriešili definíciou nároku pacienta, ktorý hovorí o hraničných termínoch.
Ministerstvo zdravotníctva zákony meniť neplánuje. Podľa neho do zmluvných vzťahov nemocníc a zdravotných poisťovní nemá dôvod vstupovať.
Problémy so zvyšnými dvoma poisťovňami Všeobecnou zdravotnou a Dôverou nemocnice zatiaľ neavizujú. Pritom ani nemuseli dať viac peňazí. Termíny hospitalizácií si totiž určujú samotné poisťovne a nie nemocnice. Operácie či liečbu lekári elektronicky nahlasujú do informačných systémov poisťovní a tie im potom dajú vedieť, či s tým súhlasia, alebo nie.
Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay si myslí, že takýto systém je dobrý nástroj na riadenie nákladov. „Najskôr s tým prišla Dôvera, a keď sa to osvedčilo v praxi, pridala sa aj VšZP. V konečnom dôsledku poskytovatelia nemuseli dostať viac peňazí, len boli rovnomernejšie rozložené počas roka. Nič nebráni tomu, aby aj ZP Union použila takúto techniku,“ mieni Szalay.
Susedné Česko sa s podobným problémom vyrovnalo ináč. Nedalo zdravotným poisťovniam do ruky možnosť rozhodovať o tom, kedy liečiť pacienta. Štát si nad tým ponechal väčšiu kontrolu ako na Slovensku. Podľa hovorkyne českého ministerstva zdravotníctva Štěpánky Čechovej od roku 2013 u nich platí nariadenie vlády o miestnej a časovej dostupnosti zdravotných služieb. To stanovuje, ako ďaleko od pacienta musí byť najbližšie zmluvné zariadenie vo vymenovaných odboroch a určuje hraničné obdobie, dokedy musí byť vyšetrenie alebo zákrok realizovaný. „Zaistiť plnenie tohto nariadenia je na zodpovednosti zdravotných poisťovní. Ak si túto úlohu nesplnia, môžu dostať sankcie až 10 miliónov českých korún (370-tisíc eur),“ uzavrela Čechová.