Bezpečnosť je na prvom mieste

, 16.11.2015 08:00
útoky v Paríži, Bratislava
Obete útokov v Paríži si zapálením sviečky či položením kvetov prišli pred francúzske veľvyslanectvo v Bratislave uctiť aj Slováci. Autor: ,

Po teroristickom besnení v Paríži sa dali do chodu bezpečnostné zložky v Európe, Slovensko nevynímajúc. Mimoriadne zasadla Bezpečnostná rada, neprijala však rozhodnutie o zvýšení stupňa ohrozenia Slovenska.

Zvýšila sa však ochrana masových športových, kultúrnych podujatí, staníc a nákupných centier. Prísnejšie sa strážia strategické objekty, napríklad atómové elektrárne, Vodné dielo Gabčíkovo či zahraničné ambasády.

Premiér Robert Fico po útokoch vo Francúzsku vyhlásil, že doterajší postoj Slovenska k migračnej kríze bol správny a aj keď bezpečnostná situácia v Európe nie je dobrá, tak krajina je oázou akého-takého pokoja.

„Koľko sa nám navysmievali, že čo to tárame, keď sme hovorili o bezpečnostných rizikách v súvislosti s migráciou," povedal v nedeľu Fico v diskusnej relácii TA3 V politike. Aj keď si kabinet uvedomuje humanitárny charakter krízy, pred právami migrantov je podľa neho na prvom mieste bezpečnosť Slovenska.

Fico opätovne uviedol, že vláda odmieta kvóty na prerozdelenie utečencov. Zopakoval, že trvá na podaní žaloby, ktorou chce napadnúť rozhodnutie ministrov vnútra EÚ o kvótach. Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá sa v tejto súvislosti obráti na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Podľa Fica sa pridá aj susedné Maďarsko.

Premiér dlhodobo hovorí, že s migračnou vlnou prichádza aj bezpečnostné riziko. Po víkende tento argument ešte viac zdôraznil. Poľsko po útokoch vo Francúzsku uviedlo, že nevidí politické možnosti naplnenia utečeneckých kvót. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker však reagoval, že by sa nemali členské krajiny pridávať k nečestným reakciám, ktoré spájajú útoky s odmietaním utečencov.

Po parížskych udalostiach sa podľa politológa Michala Horského postoje európskych politikov rozdeľujú na dva spôsoby interpretácie migračnej politiky. „Napríklad český premiér Sobotka i slovenský premiér Fico tvrdia, že udalosti v Paríži dávajú za pravdu ich ostražitému postoju k migračnej politike v snahe čo najprísnejšie ju regulovať. Na druhej strane, európski politici a medzi nimi na prvom mieste predseda Európskej komisie Juncker tvrdia, že nemožno spájať postoje k masovým vrahom s postojmi k utečencom," povedal Horský. Podľa neho sa v Európe čoraz viac množia hlasy, napríklad aj nemeckej tajnej služby, že aj keď promile z utečencov, ale predsa len istá ich časť znamená zvýšené bezpečnostné riziko.

Premiér Fico upozornil, že v Nemecku je okolo 350-tisíc migrantov, ktorí nie sú registrovaní a nikto o nich nič nevie. Poukázal na informácie nemeckej tajnej služby, že minimálne v 100 prípadoch bola snaha Islamského štátu získať migrantov pre atentáty. Podľa neho na Slovensku bezpečnostné zložky monitorujú každého jedného moslima a vo väčšine prípadov sú to legálni obyvatelia.

Islamská nadácia na Slovensku rázne odmietla všetky aktivity tzv. Islamského štátu, ktoré sú namierené voči komukoľvek v Európe či na Blízkom východe. „Zároveň veríme, že Európa nepodľahne strachu a bezhlavej nenávisti. Nepoddajme sa tomuto tlaku a zachovajme si vzájomne pochopenie a ľudskosť. Revanšizmus a eskalácia násilia by totiž znamenali víťazstvo teroristov z Paríža,“ konštatovala nadácia vo svojom stanovisku. Podľa nej sú teroristické útoky v Paríži útokom na ľudskosť, európske hodnoty humanizmu a na fundamentálne hodnoty islamu. „Skutočnosť, že vrahovia z Paríža pri svojom besnení volali meno Božie, nie je dôkazom ich spätosti s islamom, ale len ich úbohou snahou ospravedlniť vlastné neľudské činy. Chcú rozdúchať oheň iracionálneho nepriateľstva medzi občanmi Európy,“ uviedla nadácia.

Bezprostredne po terore v Paríži Slovensko zvýšilo monitoring hraníc. Rovnako aj dohľad nad záchytnými tábormi pre utečencov vrátane tábora v Gabčíkove, kde sú dočasne umiestnení migranti, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku. Zvýšiť sa má tiež počet cvičení bezpečnostných zložiek. Viac policajtov je aj v uliciach. „Bežne je v teréne asi 500 na jednu dvanásťhodinovú službu, po víkendovom incidente v Paríži sa ich počet zvýšil na 820,“ povedal viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel. Policajný viceprezident si myslí, že v najbližšom čase treba na Slovensku otvoriť otázku zvyšovania kompetencií, či už v prospech tajných služieb, alebo bezpečnostných zložiek. Akých, to už nekonkretizoval.

Hoci sme na Slovensku nezaregistrovali teroristické útoky, naša polícia by podľa Ábela vedela takúto situáciu riešiť. Tvrdí, že policajné zložky, špecialisti, patria vo vycvičenosti k európskej špičke. „V rámci výcviku máme moderné stredisko v Lešti, ktoré aj využívane. Sú tam rôzne moduly a situácie, ktoré sa dajú precvičovať, aj reakcie na takéto útoky. Môžem povedať, že polícia nespí, v týchto otázkach sa učíme aj z negatívnych, aj pozitívnych príkladov zo zahraničia,“ uzavrel.

Štefan Hamran, veliteľ Útvaru osobitného určenia, poukazuje na to, že členovia elitnej jednotky sa pripravujú v špecifických podmienkach, prechádzajú sitom, osobitným výberovým konaním, ktoré je považované za najnáročnejšie v rámci každého policajného zboru. Ide podľa neho o hodiny a roky drilu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#bezpečnostné opatrenia #Robert Fico #teroristická hrozba #útoky v Paríži
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk