Samson: Každý má strach, sloboda pohybu sa nezlepší

Bezpečnostný analytik Ivo Samson v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že Slovensko nie je v centre pozornosti teroristov. Istú hrozbu však môže očakávať na budúci rok, keď sa stane predsedajúcou krajinou EÚ. Vtedy bude viditeľnejšie.

, 17.11.2015 07:00
migranti, Preševo, Srbsko Foto:
Migranti v utečeneckom centre v juhosrbskom meste Preševo neďaleko macedónskych hraníc.
debata (39)
Ako môžu zmeniť teroristické útoky v Paríži pohľad na migračnú krízu?

Pohľad verejnej mienky na vlnu migrácie je negatívny. Ako by to bolo pol na pol, konkrétne v Nemecku. Teraz po týchto útokoch sa nebude merať iba ekonomické bremeno, ktoré so sebou migranti prinášajú, ale bude sa merať aj bezpečnostné riziko. Možno sa potvrdia konšpiračné teórie, ale nie sú až tak veľmi konšpiračné, že islamský štát úmyselne vysiela do Európy v rámci migračných vĺn ľudí, ktorí sú školení v záškodníckych činoch. Keď sa to potvrdí, tak je evidentné, že európska verejnosť bude ešte viac proti nim.

Čo bude musieť Európa urobiť?

Bude musieť svojich občanov upokojiť a prísť s niečím iným, ako len s tým, že ohlási sprísnené kontrolné bezpečnostné opatrenia. To tu už bolo veľakrát, útoky však gradujú. Bude musieť revidovať svoje podpisy pod konvenciami o ochrane ľudských práv, o ochrane utečencov, čo nebude ľahké. Tieto konvencie si často odporujú a nie veľmi uľahčujú návratovú politiku. Ak teda nezmení svoju oficiálnu politiku, tak riskuje, že sa o slovo prihlásia úplní rasisti, xenofóbovia, teda všetci tí, ktorí sú proti prisťahovalectvu.

Môže to znamenať ďalší nárast podpory extrémistických strán?

Ten nárast je citeľný už niekoľko rokov napríklad v Dánsku alebo v Holandsku a teraz v Nemecku. Ak EÚ nepríde s novým receptom, tak potom sa obyvateľstvo ešte viac postaví proti imigrantom. To bude voda na mlyn pre extrémistov, ktorí situáciu zneužijú práve preto, že z nich nebudú len protiislamisti, ale aj protimoslimovia, antirómovia či ešte väčší antisemiti, hoci to dokopy nedáva zmysel.

Zvýši sa odpor proti kvótam, podľa ktorých si majú krajiny podeliť utečencov?

Slovenský premiér môže teraz hovoriť, že argumentoval dobre, keď bol proti imigrácii arabských moslimov do Európy a vybral si sýrskych kresťanov. Tvrdil, že kresťania sú viac schopní integrácie ako moslimovia. Myslím si, že útoky v Paríži budú potvrdzovať túto tézu aspoň z jeho pohľadu.

Šéf Európskej komisie Juncker vyhlásil, že páchateľmi boli zločinci a nie uchádzači o azyl a nemali by sme tieto dve kategórie ľudí zmiešavať. Myslíte si, že Európa dokáže takto vnímať problém migračnej krízy?

Politické elity to takto budú vnímať, pretože nie každý moslim je terorista. Platí však rovnica, že čím väčší je počet moslimov v danej európskej krajine, tým väčšie je percento pravdepodobnosti, že bude dochádzať k teroristickým útokom. Či pomôže tzv. náboženský dialóg medzi moslimami a kresťanmi, alebo či pomôže multikulturalizmus, nie je jasné. Zatiaľ veľmi nepomohli.

Ako ovplyvnia teroristické útoky slobodu pohybu po krajinách Schengenu?

Určite sa sloboda pohybu nezlepší, lebo každý má strach o osobnú bezpečnosť. Každá krajina si dáva pozor, koho pustí na svoje územie. Už sa tak deje z ekonomických dôvodov, teraz sa tak bude diať aj z bezpečnostných dôvodov. Opatrenia budú ešte tvrdšie a ešte viac sa obmedzí schengenský priestor a vôbec voľný pohyb osôb, dokonca aj tovaru.

Krajiny poslali do ulíc či k strategickým objektom hliadkovať viac policajtov. Pomôžu tieto opatrenia?

Je to skôr psychologická zbraň. Len čo sa udeje teroristický útok, bežný občan je vydesený a potrebuje vidieť, že štát niečo robí. Vo Francúzsku tento rok už bola situácia natoľko vážna, že ľudia potrebovali mať takéto upokojenie, ale neviedlo k žiadanému cieľu. Neviem, či teda uveria tomu, že štáty sú schopné zabrániť teroristickým útokom. Ak sa to nepodarí, potom tu máme na krku autoritatívne štáty, kde ambiciózni politici buchnú do stola a povedia, že to zariadia. Pôjde o veľmi nepríjemnú záležitosť, ktorá by znamenala aj ohrozenie projektu EÚ.

Možno čakať vyššie výdavky na bezpečnosť v súvislosti s terorizmom?

Jednoznačne. Vlády musia zvýšiť výdavky na bezpečnosť nie iba tým, že nasadia na hranice ozbrojené sily proti imigrantom. Vlády si vyššie výdavky veľmi jednoducho zdôvodnia bezpečnostným rizikom, takže ľudia vyššie zdroje budú ľahšie akceptovať.

Aká miera rizika útokov môže byť na Slovensku?

Nemyslím si, že Slovensko je také významné a bohaté, aby bolo v centre pozornosti a nie je tu ani silná islamská komunita. Myslím si však, že Slovensko môže očakávať určitú hrozbu, keď sa stane predsedníckou krajinou EÚ na budúci rok. Vtedy sa stane viditeľnou krajinou. Terorizmus je totiž niečo ako kino pre diváka. Len čo ste úspešní v páchaní teroristických útokov, zaznamenávate body.

Sme vo vojne, hovoria francúzski politici. Čo to znamená?

Chceli tým povedať, že Francúzsko sa nachádza v kritickom stave. Koniec koncov preto vyhlásilo výnimočný stav. Snažia sa upokojiť obyvateľstvo, hovoria, nebojte sa, my týmto ľuďom vojnu vyhlásime tiež. Aké to bude mať dôsledky, netrúfam si predvídať.

Akú vojenskú hrozbu predstavuje Islamský štát, ktorý operuje v Sýrii a Iraku?

Predstavuje hrozbu pre vytvorenie kalifátu na tomto území. Ak by sa stabilizoval, potom by sa rozširoval. Predstavuje tiež hrozbu pre regionálnu stabilitu. To znamená pre postavenie Turecka ako člena NATO a je hrozbou aj pre samotných svojich obyvateľov, ktorých terorizuje. Napokon je tiež ohniskom útokov proti Európe.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #sloboda prejavu #útoky v Paríži #Ivo Samson
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy