Starostovia prijímanie darov obhajujú

Starostovia všetkých mestských častí Bratislavy tvrdia, že dary na obecné projekty, o ktoré nových stavebníkov žiadajú, vyberajú len vtedy, ak ich chce niekto dať dobrovoľne. Úrad špeciálnej prokuratúry považuje ich vyjadrenia za neštandardné a vidí v tom snahu zasahovať do priebehu vyšetrovania.

, 18.11.2015 08:00
záhorská bystrica, miestny úrad, Foto:
Na miestnom úrade v Záhorskej Bystrici zasahovala minulý týždeň Národná kriminálna agentúra.
debata (10)

„Ľudia dávajú príspevky mestským častiam dobrovoľne, nikto ich k tomu teda nenúti a nikto takýmto darom pre samosprávu ani nepodmieňuje vydanie stavebného povolenia,“ vyhlásili v pondelok všetci 17 starostovia bratislavských mestských častí.

Zároveň kritizovali Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) aj Úrad špeciálnej prokuratúry za to, že ich kriminalizujú. Polícia začala vyšetrovať možné korupčné správanie starostov po tom, čo zatkla prvého muža Marianky (okr. Malacky) Radovana J. a obvinila ho z prijímania úplatku.

Za vydanie stavebného povolenia mal údajne žiadať od ľudí dar pre obec. Po medializovaní prípadu sa s podobnými skúsenosťami ozvali aj obyvatelia bratislavských mestských častí Záhorská Bystrica a Čunovo. Minulý týždeň preto na týchto miestnych úradoch urobila NAKA raziu.

Podľa starostov dary prijímajú od občanov, ktorí sa k nim sťahovali, alebo od developerov. Už roky takto riešia zlú finančnú situáciu. Poslanci Záhorskej Bystrice schválili už v roku 1995 všeobecne-záväzné nariadenie, na základe ktorého navrhovali budúcim stavebníkom poskytnúť samospráve príspevok na infraštruktúru.

„Za posledných 15 rokov sa u nás strojnásobil počet obyvateľov, a to z 1 800 na 4 500. Všetci chcú využívať cesty, chodníky, námestia či požadujú, aby sa ich dieťa dostalo do materskej školy. Mnohí si však u nás neprihlásia trvalé bydlisko, čo je veľký deficit na príjme z podielových daní,“ vysvetľoval starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.

V niektorých obciach podľa starostov nie je prihlásená na trvalý pobyt až polovica obyvateľov, a tak sa snažia situáciu riešiť aj takýmto spôsobom. Krúpa tvrdí, že ak obyvateľ s darovaním súhlasil, bola s ním podpísaná darovacia zmluva a všetky takto získané prostriedky boli evidované na osobitnom účte a mohli sa využívať iba na veci, ktoré boli v tej zmluve napísané.

V Čunove platí podobné nariadenie od začiatku minulého roka. Starostka Gabriela Ferenčáková doplnila, že darca má právo skontrolovať, ako mestská časť jeho peniaze využila, ak o to písomne požiada.

Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová si myslí, že je to vec dohody. Legislatíva určuje kompetencie starostu a nie je tam presne povedané, či môže, alebo nemôže manažovať prijímanie darov. Podľa nej samosprávy zatiaľ nemajú dostatok zdrojov na budovanie infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie novostavieb alebo napríklad na osvetlenie.

„Ak sa na zmluvu podpísali obidve strany a vyhlásili, že to je dobrovoľné, tak ťažko voči tomu namietať. Nerobí sa to asi úplne bežne, ale napríklad pri budovaní nákupných centier developeri poskytnú ešte ďalšie služby a vybudujú okolité cesty alebo chodník. Dávajú tým istý benefit,“ vysvetľuje Balážová.

Krúpa pre policajnú raziu už podal na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Starostovia chcú k téme zvolať Regionálne združenie mestských častí. Vládu tiež vyzývajú, aby prestala starostov kriminalizovať a začala riešiť problém financovania samospráv.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #príspevky #starostovia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy